V ČASE

⏲XVI.⏲

O 2 dni neskôr...

S Peatrom som sa pobalila a vydali sme sa na cestu do hôr za Áronom Cisselom. Cesta je veľmi dlhá a tak máme každý deň nejaký taborák a malé zastavenia na noc. Keď je svetlo, mám hodiny sebaobrany. Peater vie bojovať a aby som sa o seba vedela postarať alebo zachrániť z nejakých ťažkých situáciach trénuje ma. Už 3 deň sme na ceste do hôr a ja už nevládzem. Každý deň mám 3 hodinové a aj dlhšie treníngy obrany a k tomu ešte cez deň prejdeme 17 až 23 km. Je to veľmi náročné pretože sme už skonzumovali skoro všetko jedlo a vodu.

4.deň....
Peater ma učí strieľať z luku a bojovať so všeličím možným.
Dnes sme skonzumovali všetky potraviny. Vodou teraz veľmi šetríme aby nám vydržala aspoň na 2 dni.

5.deň....
Nemáme čo jesť a tak sa vydávam na lov. Beriem si luk a malý nôž. Prikrčená k zemi pomaly kráčam pomedzi stromy a sledujem skupinku mladých jeleňov. Neďaleko som nastavila pascu. Zviera zahnám do pasce a pritom možno nemusím použiť ani luk. Pasca je úplne jednoduchá. Zviera zahnám tak, aby utekalo dolú kopcom kde už spod kopca trčia vybrúsené drevené oštepy. Zviera nestihne zareagovať a napichne sa na skoro neviditeľnú pascu. Ak plán nevýjde mám ešte luk.
Postúpem po konároch aby sa zvery vyľakali. Potom sa v úplnej tichosti presuniem na miesto z kadiaľ budem môcť sledovať mladých jeleňov. Vezmem kameň popri nohe a hodím ho k jeleňom tak, aby utekalo k pasci, ktorú som nastražila. Zvery sa vystrašili a utekajú k pasci. Napíňam luk aby lov dopadol úspešne keď v tom jelene zmenia smer kôli medveďovi, ktorý na nich zaútočil. Bežia úplne iným smerom kam mali ísť.
,,Do čerta!"pomyslela som si. Vyšla som zo svojej skrýše medzi stromami a bežím okolo pasce za jeleňmi. Všimnem si však že do pasce sa chytil medveď. Medveď sa bez všelijakého náznaku života nehýbe a tak sa priblížim k nemu. Oštepy mu prepychli rameno, brucho a dvakrát stehno nohy. Zojdem k nemu a vyťahujem nôž aby som ho prepichla nožom do hrudníku, aby som sa presvedčila že je na 100 percent mŕtvy. Nôž už vpichávam do hrude medveďa, keď v tom medveď zareve a postavy sa na boľavé nohy. S polamanými oštepmi v tele sa zodvihne a labou ma poreže od krku k bruchu tak silno až ma odhodí na zem. V bolestiach sa pomaly zdvihávam a z luku strieľam šípy priamo medzi oči medveďa. Avšak cez jeho nadmerný tuk na hlave a všetkom jeho tele, medveď stále žije. Beží ku mne a ja utekám čo najďalej. Už nevládzem a medveď má dobieha. Zakusne sa mi do stehna a pohadzuje si ma ako malú hračku. Kričím a snažím si vyslobodiť stehno z jeho zubov ale nejde to slzy mi po lícach stekajú ako vodopády. S rukami mu začnem udierať do hlavy a hlavne do slabín. S prstami sa mu snažím vypichnúť oko až mu začína krvácať. Medveď ma púšťa z jeho papuli a ja sa plazím za dýkou, ktorá ostala na zemi. Vtedy mu skočím na chrbát a s dýkou mu neustále podám do hrdla. Medveď má zhodí na zem a pazúry mi zapichuje do brucha, snaží sa mi zožraď hlavu a ja ju otáčam na pravú stranu. Zubami mi odhryzne z ucha. Hrozne kričím a vzpieram sa na zemi. Jeho krv spod hrdla všade strieka keď v tom mu zapihnutú dýku z hrdla vytiahnem a zapichnem ju medveďovi medzi oči. Medveď sa odtiahne a ja padám do bezvedomia z vykrvácania.

Ajoooj😍😊 sorko že části nevydávam častejšie ale užívam posledné týždne a dni prázdnin. Dúfam že chápete. Budem sa snažiť aby bol príbeh zaujímavý a budem len rada ak ma podporíte nejakým vote či komentárom ďakujem 😊. Lowam😘