Sme svoji? Zack..

5

„Nie nepodobáte sa na seba z jednoduchého dôvodu. Pretože ty si Issac Foster, ktorého som tak dlho hľadala, Zack."

„Kurva o čom to hovoríš Rachel?"

„Stále som na teba čakala kedy pre mňa prídeš z tých zariadení a konečne ma zabiješ. Bála som sa, že sa ti niečo stalo. Verila som, že si aspoň v poriadku. Nevedela som, či ti to mám povedať keď som ťa konečne našla a vyzeral byť šťastný."

„Nie kurva, nie Rachel, ja ti nemôžem veriť. Ty vieš, že neznášam klamárov tak prečo to robíš?"

„Z kade to asi viem? Tie všetky veci o tebe?"

„Už je neskoro ideme domov."

„Môžem ti to dokázať, môžem ti povedať základnú líniu tvojej minulosti."

„Už drž hubu Ray." Išli celú cestu potichu domov. Bez rozlúčky, bez všetkého odišli do svojich domovov. Zack si na to nespomenul aj keď som mu to všetko povedala a teraz ma nenávidí, nebude môcť so sebou žiť? Vráti sa k zabíjaniu? Zostane pri svojom starom živote a už s ňou nikdy neprehovorí? Skurvený alkohol! Rachel preplakala celú noc aj nasledujúci deň. Zack za ňou neprišiel, aby jej povedal nech už prestane, opäť tam nebol. Opäť to prázdno v srdci. Jediná osoba na ktorej jej naozaj záležalo, zmizla z jej života. Dni prešli a bol tréning, avšak Zack sa neukázal, Rachel si s partiou nešla sadnúť po tréningu. Prešiel ďalší tréning a opäť nič. Prišla opäť domov ľahla si na posteľ a dívala sa do steny. Akoby bola mŕtva, nebolo ani vidieť ako dýchala, niekto by si ju pomýlil s mŕtvolou. Zazvonil mobil.

Rachel najprv nereagovala, zrazu sa rýchlo premiestnila k nemu lebo vedela, že okrem telekomunikácií má na ňu telefónne číslo on.

„Zack!"

„Ray, si doma?"

„Áno som!"

„Poď mi prosím ťa otvoriť."

„Si tu?"

„Áno, stojím pred dverami kurva, otvoríš mi?" Rachel hneď bola pri dverách.

„Zack." Ani sa na ňu nepozrel.

„Poď ďalej." Vošiel dnu a sadol si na gauč.

„Presvedč ma Ray, lebo nedokážem tomu uveriť, hoci k tebe mám veľký rešpekt, nedokážem."

„Dobre, ale pozri sa na mňa." Neotočil sa. Prisadla si k nemu.

„Naozaj to chceš vedieť?"

„Vieš, že nechcem žiť v klamstve. Vlastne mi je to už jedno, ale nedokázal som už dlhšie byť bez teba Ray." Pozrel sa na ňu so sklenými očami. Zadíval sa do jej očí.

„Kurva." V sekunde bol pri nej a pobozkal ju. Ich pery sa dotkli a jasne si to uvedomovali. Obidvom vypadli slzy a zamočili Zackove obväzy. Chvíľu tak zostali a užívali si svoju blízkosť, keď ju silno objal, prerušil bozk pritlačil si svoje čelo na jej a dotýkali sa im aj nosy. Díval sa jej priamo do očí vážnym pohľadom.

„Asi to nemôže byť náhoda Ray, mám pocit, že som ťa vždy miloval." Rachel sa rozšírili ešte viac zreničky z toho čo Zack povedal a prekvapene sledovala ďalej jeho hlboký pohľad a užívala si jeho blízkosť.

„Presvedč ma Ray inak ťa zabijem."

„Zack." Povedala Rachel s úsmevom plným odľahnutia.

„Dobre." Odtiahli sa od seba a začalo dokazovanie.

„Tak začnem tým čo všetko o tebe viem."

„Ok, ale veľa vecí si si už mohla zistiť iným spôsobom.."

„Tak, voláš sa Issac Foster, ale nemáš to rád tak sa nechávaš prezývať Zack. Jedávaš sódu s cereáliami, neznášaš klamstvá."

„To už bolo povedané. Aj keď som naozaj nečakal, že by si to mohla vedieť."

„Ďalej, si spálený do polky tela, lebo ťa priateľ tvojej mamy v detstve podpálil, pokiaľ si sa to za týchto osem rokov nenaučil tak nevieš čítať ani písať."

„Psssst, čo ak ťa niekto bude počuť! Áno už som sa naučil.."

„Neboj sa táto informácia by bola najneškodnejšia. Miluješ zabíjanie, potrebuješ krv a boj. Najobľúbenejší prostriedok na zabíjanie je kosa."

„Kosa?"

„Áno, boli ste ako jedno telo. Potom vieš z čoho máš na bruchu tú jazvu?"

„Ako o nej môžeš vedieť?"

„Stala sa ti keď si bol so mnou. Cathy ti dala drogu a musel si zabiť. Mal si zabiť mňa, ale radšej si rozrezal seba, čo bola aj škoda.."

„Prestaň byť taká morbídna. Tak ja som ťa nedokázal zabiť?"

„Neviem presne ako to bolo. No a ten nôž čo som ti požičala bol tvoj, ty si mi ho dal. O a máš 28 rokov a dala som ti ho presne v deň tvojich narodenín."

„Ako je to dosť informácií.." Rachel vytiahne mobil a podáva mu ho.

„Tu je článok, ten si asi nečítal, že z tej budovy ma vytiahol obviazaný chlapec, ktorý potom ušiel a ja som iba uviedla, že sa volá Zack." Zack si to prečítal a dlho bol ticho. Všetky veci sa mi zdajú byť veľmi známe.

„Ray, príde mi to povedomé, naozaj, ale nedokážem si spomenúť. Vieš, že si nepamätám svoju minulosť, verím, že si to nevyužila proti mne."

„Nie Zack, ešte aj Ray si ma pred tým volal. Už by som ti nikdy neklamala."

„Ty si mi predtým klamala?"

„Nepovedala som ti o svojej minulosti hneď ako som si na ňu spomenula, a ešte niečo s podlažím 1, ale to je na dlhé vysvetľovanie."

„Tak mi povedz celý náš príbeh Ray."

„To nemôžem Zack, už som ti povedala dosť, ty si už sám musíš spomenúť."

„Máš pravdu. Vieš, občas sa mi sníva o istom smiechu a vidím iba šmahnutie niečoho. Možno by to mohla byť tá kosa."

„Skutočne? A zvykne sa ti snívať ešte niečo iné?"

„Nie.. Vlastne sníva sa mi občas o modrom mesiaci. Takom ako sú tvoje oči."

„V budove bol vyobrazený modrý mesiac aj na podlaží jedna."

„Nie."

„Čo nie?"

„Tvoje oči sú omnoho krajšie než nejaký mesiac. Prepáč, ale musím."

„Čo Z.." Zack ju opäť pobozkal a Rachel neodolávala. Po chvíli sa opäť odtiahli."

„Prepáč Ray, ale čakal som tak dlho. Musel som sa dotknúť tých sladkých pier."

„Zack, čo to znamená? Prečo to robíš?"

„Prečo si myslíš? Povedal som ti, že ťa milujem."

„V akom zmysle?"

„V každom zmysle Ray."

„Miloval si ma aj pred tým?"

„To čo k tebe cítim sa nedá vybudovať zo dňa na deň. Myslím si, že odpoveď je jasná. Cítil som sa stratený než som ťa stretol."

„A čo tvoja rodina."

„Je fajn, ale to čo cítim pri tebe som nikdy necítil pri nikom."

„Také spojenie. Vieš Zack, ty si pre mňa jediný dôležitý človek v mojom živote. A zrejme aj ja niečo také cítim k tebe.. Myslela som, že zomriem keď som si myslela, že máš priateľku." Zack sa na ňu usmial.

„Mojou priateľkou by si mohla byť jedine ty Ray." Usmiala sa tiež a opäť sa pobozkali. Bozky boli čím ďalej vášnivejšie a dotyky horúcejšie. Obaja to cítili rovnako, že to bytostne chcú, potrebujú sa spojiť.