Sme svoji? Zack..

11

Sadol si na svoje zvyčajné miesto a objednal si obvyklé pitie. Keď do dverí vstúpila ženská postava v sivom dlhom plášti s kapucňou. Sadla si k baru a len tam sedela. Trochu si ju všimol hoci ho neupútala, ale videl, že je tu nová. Barman k nej prišiel.

„Čo to bude slečna?"

„Nechcem nič."

„Čo tu potom robíte?"

„Niečo hľadám."

„Čo hľadáte? Prišli ste za zábavou?" Barman sa na ňu chlípne pozrel a snažil si ju nárokovať. Zack každým slovom zvyšoval pozornosť. Ten hlas, tá postava v kapucni. Zreničky sa mu rapídne rozšírili.

„Nie. Neviem presne čo hľadám."

„Tak ja ti pomôžem, aby si na to prišla." Pohladil ju po ruke, keď v tom sa pri nej objavil Zack a postavil sa medzi ňu a barmana.

„To je v poriadku Ray, tu som už ma nemusíš hľadať. Karmel poprosím 2 poháre vody." Žena sa na neho pozrela a nechala sa viesť mužom na jeho miesto.

Vody? Rozmýšľal Karmel a bol z toho dosť šokovaný. Zobral poháre a naberal vodu. Ray, povedal, že sa volá Ray. Sviniar, vyfúkol mi túto kosť.

Sadla si za stôl a nechápavo sa dívala na Zacka.

„Čo chcete?"

„Ray, však to som ja Zack."

„Aha, idete na mňa s touto taktikou.." A chcela sa postaviť od stola.

„Ty si ma nepamätáš?"

„Raz som ťa videla... Prečo si ma neprezradil, alebo to chceš ešte urobiť?"

„Čo? My sme sa veľmi veľa krát stretli Ray."

„My sme sa stretli prvý krát dnes večer v tom meste."

„A je to tu znova." Jemne si buchol po čele.

„Ray ty si nič nepamätáš."

„Ja si pamätám všetko, ale vy pane v tej minulosti nie ste. Ďakujem, že ste ma odobrali od toho chlípneho barmana, ale nebolo to nutné. A nevolajte ma Ray." Barman prišiel s pohárom vody a bolo chvíľu ticho, vyzeralo to, že už ide na odchod. Barman odišiel a na Zacka dal nenávistné pohľady.

„Jediná vec mi nejde do hlavy, ako taká zanedbaná socka mohla prežiť moju bombu."

„Pretože si hľadala mňa." Rachel sa postavila a odchádzala. Všimla si, že ju Zack prenasleduje. Nachádzala tmavé uličky kde by ho mohla usmrtiť bez ďalšej pozornosti. Našla tmavú slepú uličku.

„Nedal si si povedať, čo?" Otočila sa na Zacka.

„Ray, ja ťa milujem, strašne som rád, že si v poriadku aj keď si nie som istý, či snívam alebo bdiem."

„Čo už svet bude o jedného opilca ľahší." Zack sa na ňu usmial, uvedomil si ako vyzerá a pôsobí, aj keď bol na mól.

„Nebol by som pil kebyže viem, že si to naozaj ty Ray." Dokončil keď zacítil, že je pritlačený k múru.

„Povedz zbohom."

„Nemôžeš ma zabiť, celých 6 rokov som chcel zomrieť, až do dnešného dňa miláčik." Rachel chytila strieborný nôž a išla ho podrezať. Chytil jej nôž a v neuveriteľnej rýchlosti ju čelom otočil k stene. Šepol jej do ucha. „Si moja, jedine moja." Voňal jej vlasy a jemne jej začal prechádzať po tele rukami. Rachel vydala jemný ston a snažila sa dostať zo zovretia.