Sme svoji? Zack..

9

Buď je to predmestie alebo dedina, nie je to silno preľudnené čo je dobre. Mám ich pozabíjať? Nemám na to náladu ani chuť, je to to posledné čo práve chcem. Zack prechádzal po námestí a prezeral si budovy, ľudí. Aj Zacka nebolo možné prehliadnuť, okrem toho, že bol cudzinec bol značne podozrivý už len tým ako vyzeral. Oblečený bol rovnako, ako keď išiel na svoje bojové umenie. Zaujala ho budova, kde bolo plno ľudí a hrala tam hudba. Zrejme miestna krčma. To bolo to čo potreboval. Vošiel dovnútra a v kúte si našiel samostatné tmavé miesto, ktoré bolo ako keby stvorené pre neho. Veľa pohľadov si ho skúmavo obzeralo. Bol na to zvyknutý a bolo mu to už jedno. Teraz tu práve začína jeho nový život.

„Áno čo to bude?" Prišiel čašník dostatočne odmeraný k novému strašidelnému zákazníkovi.

„Dám si whisky."

„Máme len jednu značku, lokálnu."

„Ok je mi to jedno.."

Zack presedel celú noc v podniku kým nezatvárali.

„V poriadku, budeme už končiť." Prišiel čašník.

„Už, veď to iba začalo." Povedal opitý Zack.

„Myslím, že už máte dosť."

„To asi ja určím kedy mám dosť kurva."

„Poprosím, aby si vypadol z tohto podniku, ty jeden ožran."

„Tss ožran.. Aspoň, že sa môžem kvôli tomuto cítiť ako človek."

„Tu je tvoj účet zaplať ho a opusti náš podnik, aj tak zatvárame!" Zack sa pozrel na účet.

„Dá sa platiť kartou? Túto menu nemám."

„A ty si z kade spadol? Si v strede nášho štátu, ale peniaze si si ešte nezamenil?"

„Kurva nespadol som, len som sa premiestnil.. či vlastne teraz sedím.."

„Tu sa kartou platiť nedá! Máš to tu zapísané ak zajtra nedonesieš peniaze nájdeme si ťa!" Prišli ešte iný chlapi, zbili Zacka a vyhodili ho na ulicu. Celý od krvi bez jediného náznaku obrany sa pomaly postavil na nohy. „To som potreboval, ale skončili dosť rýchlo.." Začalo pršať, Zack zašiel k neďalekému domu a skryl sa tam pod strechu kde spadol na zem a spal až do rána.

Ráno cítil, že ho niečo búcha do hlavy. Otvoril oči.

„Tak predsa sme sa zobudili mladý pánko." Istý starý pán ho bakuľou pichal do hlavy.

„Hej starý muž, mohol by si prestať? Strašne ma bolí hlava." Pomaly sa posadil.

„Jasné vy mladí si myslíte, že sa môžete prepiť pod obraz boží a potom špatiť akýkoľvek dom v okolí."

„Tss, to je tvoj dom?"

„Očividne."

„To nemôžem ani sedieť pod strechou?"

„Samozrejme, že nie. Vieš čo mládenec, čo keby si sa postavil a išiel domov k rodine, či rodičom určite majú o teba strach."

„Nemám rodinu ani tu nemám dom, nie som z tadeto."

„Všimol som si, že si tu nový, ale niekde snáď rodinu máš."

„Nemám žiadnu rodinu."

„Tak a kde tu bývaš chlapče?"

„Tu."

„Pod mojou strechou?"

„Momentálne áno."