Sme svoji? Zack..

12

„Kam ideš?"

„Idem na smer ako bolo to mesto kde si ma naposledy poslal a všetci tam umreli."

„Tak je to dosť nebezpečné."

„Je to v poriadku. Zbohom."

Rozlúčili sa a vydal sa na cestu. Ako asi desať minút išiel začul krik. Nebol to obyčajný krik, ale krik tohto starého muža. Razom pribehol na to miesto. Držali ho dvaja muži a jeden ho bil. Ďalší dvaja sa len prizerali. Keď si všimli Zacka, prestali a pozreli sa v jeho smere.

„Čo tu robíš?" Opýtal sa starého muža Zack.

„Niečo si si zabudol, chcel som ti to doniesť, aby sa ti nič nestalo." Zack si uvedomil, čo mu muž išiel doniesť. Bol to jeho nôž, asi si ho zabudol zbaliť. Keby si to všimol tak sa teleportuje a vráti sa poň, ale starý muž mu ho chcel priniesť lebo si o neho robil obavy a takto dopadol, celý krvavý.

„Nemal si to robiť je to tu nebezpečné."

„Hej ty kreatúra, čo si tu do pekla?"

„Skôr nech sa tam vráti!" Zasmiali sa lupiči a pustili starého muža a išli k nemu.

„Pozor na nich Zack! Sú nebezpečný uteč!" No Zack tam iba stál. Starý muž sa rozbehol a hodil mu nôž, Zack ho razom chytil. Lupiči k nemu bežali a kto sa k nemu dostal padal na zem ako hnilá hruška s rozrezaným krkom. Razom boli všetci piati mŕtvy bez značnej námahy. Muž nevedel čo si má o tom myslieť. Zack, ale ako, skade vieš takto narábať s nožom?

„Už som ti to raz povedal."

„Čo? Kedy? Nerozumiem."

„Poď domov." Chcel ho ísť odprevadiť keď zo stromov vybehlo asi sto lupičov zo všetkých strán, rozhodnutých pre vendetu svojich kamarátov.

„Zack toto neprežijeme, môžeš byť akokoľvek dobrý. Zbohom, som rád, že sme sa spoznali. Ale budem pri tebe bojovať do konca." Vzdával sa starý muž. Zack by sa mohol teleportovať, mohol by zobrať aj jeho, ale to nemohol. Úsmev sa mu vykrivoval do maniackeho úsmevu, už len držal zvuk. Vyzeral strašidelne, ale lúpežníci sa zastrašiť nedali. Nôž by tu neobstál. Zhmotnil si kosu a astrálny plášť. V tej sekunde daná energia prešla cez všetkých ako tlaková vlna a padli na zem, hoci sa za chvíľu postavili. Muž vedľa neho nerozumel čo sa deje. Chcel s ním bojovať, ale v tejto bitke by neobstál.

„Zack?.." Zack sa začal maniacky smiať. Súperi si už neboli celkom istý, či dobre videli, čo sa práve odohralo a istá chuť do boja sa zmiernila, ale kroky aj tak smerovali k nim.

„Kričte, plačte, proste o milosť, alebo sa iba smejte, prejavte sa! Dal by som vám tri sekundy, ale asi by ste neutekali. Tak zábava môže začať." Jeho smiech, slová, vzhľad mrazili do kostí, keď za malú chvíľu padlo na zem 50 mŕtvych tiel Zackovou rýchlosťou a štýlom boja a prekliaty smiech sa ozýval na všetky strany. Zvyšní súperi sa vydali na útek. Starý muž sa iba díval, neveril tomu, čo sa deje."

„Zack nikdy neklame..." Preglgol. „Nie Zack... Smrť.."

„Teraz to začína byť zaujímavejšie cha cha cha." Zmizol v lese. Z lesa sa už iba ozývali výkriky obetí, ktoré padali na zem. Ľudia kričali a snažili sa zachrániť, či už útekom alebo maskovaním. Avšak pred smrťou neunikne nikto. Potom sa Zack vrátil za starým mužom, plný energie a elánu a najmä celý pokrytý krvou.

„Tak starý muž, predsa sme to dali hahaha. A ďakujem za ten nôž keby si mi ho nedoniesol nebola by žiadna zábava, len si musím vyčistiť oblečenie. Tss čisto nové."

„Zack? Čo si?"

„Hmm?"

„Ty si Smrť?"