Sme svoji? Zack..

8

„Milujem ťa Zack. Ďakujem." Pomaly sa začala rozplývať.

„Ray, Ray nie!!! Ty si môj anjel smrti, si môj anjel smrti!! Si mojou súčasťou. Počuješ vráť sa mi, počuješ!! Ray!!!!!!" Ale Rachel už zmizla, rozplynula sa, posledné svetielko zmizlo. Energia jej rapídne klesla tak sa Rachel rozplynula a viacej už neexistovala.

Bolo to neuveriteľné, takejto veci sa nedá celkom porozumieť. Človek, ktorého milujete zmizne zo sekundy na sekundu. A bytosť ktorá stáročia brala životy a spôsobovala bolesť iným, túto bolesť sama zažíva. Zack práve získal príliš veľa informácií naraz, ale táto bola najbolestivejšia. Vždy by bol sám keby ona nestála pri ňom, ona bola jeho súčasťou a už nie je, tu je dôkaz, že to boli dve bytosti. Dve veľmi silné bytosti, kde jedna z nich si nedokázala spomenúť. Zack sa zrútil, kosa spadla na zem, kľačal na kolenách a kapucňa mu zahaľovala premočené obväzy. Načo mu je všetka sila keď s ňou nedokáže spraviť jedinú vec, ktorú potreboval a to zachrániť ju. Slzy sa mu valili z očí a hoci mu do tváre vidieť nebolo všetci trpeli touto chvíľou s ním. Nedokázal už vydať ani jediný zvuk. Chcel ju pohladiť, dívať sa jej do očí, povedať, že všetko bude v poriadku, ale jej existencia sa vytratila. Len tam sedel a keď pominuli po dlhom čase slzy, díval sa len do steny a nerozumel tomu. Smrť nedokázala po prvý krát pochopiť smrť, hoci to toľko krát videl, nikdy sa takto necítil. Zrazu sa k nemu priblížili jeho nevlastná matka a sestra. Matka mu položila ruku na plece a objala ho.

„Ach Tom.."

„Ja nie som Tom." Povedal veľmi nízkym avšak monotónnym hlasom. Obidve odstúpili a držali si istý odstup lebo netušili čo od neho teraz môžu čakať. Už to nebol Tom bez minulosti, teraz to bola iná bytosť s minulosťou tak širokou akú by si nevedeli predstaviť. Teraz začala hovoriť sestra.

„Máme ťa teraz nazývať Smrť?.." Hmota, z ktorej bol vytvorený plášť s kapucňou sa pomaly rozplývala a odhalila ho.

„Som Zack.. V tomto živote sa volám Issac Foster, Zack.."

„Ten sériový vrah?" Zbledla Mili, aj keď dnes bol deň prekvapení, samozrejme najprv šok z toho, že je Smrť, teraz hľadaný zločinec, vlastne teraz ho už nehľadajú, len istého času veľmi veľa rokov dozadu bol hľadaný.

„Nikdy by sme si nemysleli, že si nadprirodzená bytosť T..Zack.. Mysleli sme si, že ti máme iba pomôcť."

„Kde je Gray?"

„.."

„Tu som Issac."

„Povedz mi čo mám robiť, aby som to zvrátil."

„Ľutujem, táto vec je nezvrátiteľná." Prišiel v sekunde k nemu, schmatol ho za rúcho a pritlačil k stene a v druhej ruke držal kosu.

„Prečo si to kurva nechal dopustiť!"

„Vieš, že sa do vecí nemôžem miešať. Ani v tomto prípade to nebolo iné."

„Tak mi potom musíš povedať, čo mám robiť, aby som to dal do poriadku!"

„Issac, nebudem sa opakovať."

„Patríš medzi Jeho zástupcov, musíš vedieť, ako ju môžem vrátiť späť!"

„Koho chceš dostať späť?"

„Koho asi Rachel!" Vykríkol a hlas mu preskočil a do očí sa mu opäť zhŕňali slzy.

„Ako ju chceš vrátiť keď už neexistuje. Ona bola vyššia bytosť, nereinkarnuje sa, ona nešla do očistca alebo na podobné miesto, ona sa rozplynula a splynula s prostredím, s nami je to iné Issac." Zackovi opäť tiekli slzy, tento krát si ho Gray pritiahol k sebe do objatia.