4.časť- Spomienky niekedy bolia

43 3 0
                                    

Ďalšia časť je tu! :) Ako vidím tak viac ako 5 ľudí to nečíta... Čo je škoda lebo mňa tento príbeh naozaj baví.. Bola by som rada ak by ste tento príbeh niekde zdielali a nechali mi tu VOTE alebo nejaký ten KOMENT lebo potom by som mala viac chuti písať ako teraz keď viem že na minulej čati som mala ledv atých 5 prečítaní.. :// Takže ak by te boli taký dobrý nechajte mi tu Vote aj KOMENT:)) PREPÁČTE ZA CHYBY! ;)

Z pohľadu Diamond 

Bolo pól tretej ráno a ja som nevedela zaspať tak som sa hrala na mobile. Keď ma to už naozaj prestalo baviť, strčila som si mobil pod podušku a znovu sa snažila zaspať. Keď som už skoro zaspala počula som ako niekto otvoril dvere. Keďže som si bola na sto percent istá že Paige aj Jasmine sú v izbe a dávno už zaspali, začínala som sa docela báť. Po pár sekundách som videla ako niekoho postava vošla do našej izby a začala sa približovať smerom k mojej posteli, som sa začala naozaj báť. O chvíľu už tá postava bola priamo nadomnou a ja som sa snažila zakrývať perinou aby ma "nevidel". "Diamond! To som ja Justin." zašepkala tá postava a hneď povedal že je Justin mala som chuť ho uškrtiť ale zároveň som si aj vydýchla že to nebol nejaký psychopat čo by nás, alebo respektíve mňa, prišiel zabiť.

Zasmiala som sa nad tým ako som premýšľala vtedy. Veď sme boli snáď niekoľko stoviek kilometrov od civilizácie a plus ktomu sme tak či tak mali celú oblasť ohraničenú elektrickým plotom. Iba som sa pozrela na baby vedla mňa a zasmiala sa znova no tentoraz aj s nimi.

"Hovoril som ti predsa aby si ma čakala." Znova prehovoril, po malej chvíľke ticha, Justin. "A ja som ako mala prosím ťa do riti vedieť že ty si zmyslíš že veta "čakaj ma" źnamená, že ty ma prídeš vystrašiť k smrti skoro o tretej ráno?" naštvane som naňho šeptom zasyčala. "No ták prepáč." Povedal to tým jeho arogantným tónom ktorý doslova každý asi nenávidel. "Prepáčené. Ale teraz mi povedz čo tu chceš!" znova som naňho potichu zašeptala. "Prišiel som ťa niekam zobrať. Takže by si teraz mohla zdvihnúť tú tvoju ctenú, sexy riť a ísť sa obliecť ak samozrejme nechceš ísť v tom vo čom spíš." nemala som šancu odporovať lebo ma doslova zdvihol z postele a postavil ma pred skriňu. "A čo by si mala tá moja ctená, sexy riť obliecť?" zdvihla som obočie a spýtavo sa naňho pozrela aj  keď to pravdeopdobne nemohol vidieť lebo celá izba bola zahalená do tmy a osvetlovalo ju len mesačný svit. "Daj si hocičo. Ale radím ti aby si si zobrala aj plavky." Iba sa zlomyseľne usmial a sadol sa na moju posteľ, z ktorej ma pred chvíľkou vyhodil. "Plavky?! A to načo prosím ťa? Veď sú tri hodiny ráno. Jaký blázon by sa išiel kúpať o tretej ráno v takejto zime?!" Poťukala som si prstom po spánkoch aby som mu dala najavo že si myslím že je blázon. "Že v zime," zasmial a a pokračoval "veď vonku je 30 stupňov a to doslova." Zasmial sa a nechal ma sa ďalej obliekať. Dobre musím uznať že má pravdu. Nič som nevidela tak som si od Justina nechala urobiť menšiu službičku "Keď teda chceš aby som išla s tebou boh vie kam tak by si mi tu mohol trochu zasvietiť aby som sa mala ako obliecť keďže tu nič nevidím, nemyslíš?" dala som veľký pozor aby som kliadla dôraz na boh vie kam. Iba si vzdychol ale postavil sa aby mi prišiel zasvietiť. Vybrala som si moje obľúbené pásikavé plavky, na to som si dala iba jednoduché plážové šaty(foto na boku). Zobrala som si obyčajné biele žabky, mobil, kľúče a mohli sme ísť. "Ták kam to teda ideme?" dúfajúc že mi to povie som sa ho opýtala po ceste von z budovy organizácie. "Vážne si myslíš že ti to poviem?" opýtal sa ma takým tým akokeby unaveným tónom "No, dúfala som v to." odpovedala som mu na jeho predošlú otázku. "Tak si dúfala zle." mrkol na mňa. V prítomnosti tohoto naozaj sexy a úžasne sa bozkávajúceho chalana som si stihla že strašne často mrká. Čo už. "Ideme na jedno moje obľúbené miesto, ktoré som tu našiel keď nás sem doniesli. Mám rád keď mám nejaké tajné miesto kde nikto nechodí a môžem tam byť sám s mojimi myšlienkami." Nič som na to už neodpovedala a následovala som ho tým smerom akým šiel.

The Most Important JobKde žijí příběhy. Začni objevovat