Sirota

prolog

Ráno som vstala a išla si spraviť ako vždy raňajky. Išla som do kuchyne a začala si robiť hemendex. Spravila som aj ocovi a dala jeho porciu na tanier. Zobrala som si svoj tanier a išla si sadnúť za pult. Chcela som začať jesť len som si uvedomila , že mi chýba vydlička , nôž a chleba.  Začala som jesť a pozrela som sa na fotku svojej mamy. Na dobu kedy bola ešte s ockom šťastná a bola pri ňom. Mama mi zomrela keď som sa narodila. Ani som ju nevidela. Otec furt hádže vynu na mňa a robí mi dosť veľa odporných a bolestivých vecí. Napríklad mi hasí cigarety o ruku alebo chrbát.  Robí si zo mňa podsedák na nohy. Opíja ma a potom ma donúti aby som vracala. Aby mi mohol zobrať hlavu a utrieť moje zvratky so mnou , alebo čo je najhoršie... využíva ma na sex. Ale aj tak ho mám rada... Nebola to moja vyna , že moja mama zomrela kvôli mne... bola to chyba na nemocničnom oddelení. Na strednej sa úplne každého bojím. Či už chalana alebo baby. Mám tak dvoch kamarátov. Evu a Mareka. Oni sú jediný ktorý vedia o problémoch čo mám doma.  Prebudila som sa z myšlienok a počula kroky.

Eliz: "dobré ráno oci"
Otec: "dobré... kde je jedlo?!"
Eliz: "na stole..."
Otec: zamrmlal si "dik..."
Eliz: "môžem dnes prespať u Evy?"
Otec: "a čo by si tam robila?!"
Eliz: "bola s ňou a rozprávali sa"
Otec: "a to nemôžete si písať ?"
Eliz: "oci prosím"
Otec: "nie!! Budeš doma a budeš robiť to čo vždy!"
Eliz: "prečo mi dávaš furt smrť mojej mamy za vinu furt mne!"
Otec: "nezvyšuj na mňa hlas!"
Eliz: "tak ja sa ťa niečo pýtam!... aj v nemocnici ti povedali , že to bola ich chyba. Že spravili zlý cisárský rez..."
Otec: "nespomínaj mi moju ženu... ano za všetko môžeš ty ! Lebo som ťa nechcel! Nenávidím ťa!!!"

Otec chytil tanier a hodil ho po mne. Ja som sa uhla a tanier sa rozbil o stenu 2-3kroky za mnou. Pozrela som sa na neho , zatvorila oči , zaťala päste a premýšľala či mu to mám povedať , alebo nie...

Eliz: "oci?"
Otec: "čo chceš !?"
Eliz: "som bi"
Otec: "čo si?!?!!!"
Eliz: "bisexu-"

Ani som to nedopovedala a hneď mi vrazil až som spadla. Začala som plakať.

Otec: "to chodíš s tou Evou!!! Že !!"

Prikývla som.  Otec sa zobral preč a o chvíľu sa vrátil s mojim batohom a s minimum vecami.

Eliz: "čo to robíš?"
Otec: "vypadni z domu..."
Eliz: "čo?!"

Pozrela som sa na neho zo slzami v očiach.

Otec: "nepočula si!! Vypadni z tohto domu!!!"
Eliz: "oci prosím nie..."
Otec: "ja už niesom tvoj otec! Si už pre mňa nikdo! Si pre mňa nič len odpad!!!"
Eliz: "prosím oci mám len 16!!!"

Otec odišiel a po chvíli sa vrátil. Dal mi 500€ a ja som mala v peňaženke 148€ a pár cetov. Zobral ma a vyhodil ma z domu. Prvé čo bolo tak som zdomu teda utekala hneď k Eve. Keď som zaklopala na jej dvere tak otvoril jej otec.  Väčšinou ma privítal z otvorenou náručou , ale teraz mal len prekrýžené ruky.

Evin otec: "dopočul som sa čo máš s mojou dcérou. Nechcel som to od tvojho otca veriť , ale keď som sa spýtal svojej dcéri tak tá mi povedala pravdu..."

Pozrela som sa pravo hore a videla ju v okne ako sa na mňa pozerá s plačom.

Evin otec: "bohužiaľ musíš odísť..."

Otočila som sa a odchádzala no v tom ma zastavil.  Otočila som sa a podal mi malý balíček. Dala som si ho do tašky a pozrela sa na neho. Pozer mi priamo do očí. Objala som ho a povedala "zbohom". Objal ma a odišiel. Išla som do krčmi aby som si kúpila cigarety. Potom som sa tam rozprávala s mojim kamarátom Marekom. Čapoval pivo. Keď som sa pozrela na tie svaly a tú vypracovanú hruď čo mu bola vidieť cez tielko tak som myslela , že ma zachráni. Ale nie. Dal mi jedno telefónne číslo a už ma ignoroval.  Odišla som z krčmi zo slzami. Keď som chcela odísť tak ma chytil a zobral ma zo sebou hore do svojho bytu. Skontroloval ma a ošetril. Dal mi nejaké veci a povedal aby som zaspala. Ľahla som si na gauč a prikryla sa dekou. Pomaly som zaspala