Sirota

Bez domova časť 3.

Ráno som sa zobudila a Mareka nebolo. Vstala som z postele s hľadala všade no nikde nebol. Tak ma napadlo , že odišiel na nákupy.  Prešla som za pult nahá a začala variť raňajky. Po chvíľke sa vrátil naspäť. Prišiel ku mne zo zadu, dal mi pusu a objal ma.

Marek: "za 1hodinky otvárame krčmu"
Eliz: "dobre a môžem mať niečo iné ako sukňu ? Ľudia mi furt pozerajú na zadok a plieskajú mi po ňom"
Marek: "hej kľudne si zober rifle"
Eliz: "ďakujem a inak môžem otázku?"
Marek: "no?"
Eliz: "ako je to teraz medzi nami?"
Marek: "myslíš ako vzťahovo?"
Eliz: "áno"
Marek: "pokiaľ chceš môžeme byť spolu, ale dúfam , že ti 5ročný rozdiel nevadí"
Eliz: "vôbec nie"
Marek: "dobre teda"

Dala som mu ešte jednu pusu a išla sa obliecť. On medzi tým dorobil raňajky a o chvíľku no... o tie 2 hodinky sme otvárali krčmu. Všetko išlo ako po masle no večer bol ten starý pán, pokiaľ som si pamätala dobre meno, tak Juraj Sokol. Dúfam , že si ho pamätám. No, ale späť k veci. Tento raz sa opil ako činska a nemal nikoho s kým by išiel.

Eliz: "Marek idem odprevadiť toho starého pána domov"
Marek: "dobre"

Zobrala som ho a pomaličky sme išli. Keď ma viedol tsk som zistila, že býval len o ulicu ďalej ako ja. Cesta k nemu mi trvala asi hodinku lebo sme išli pomalým tempom. Cestou naspäť som to vzala aj skratkou no a to mi bolo osudné. Predomnou som videla 3 mužov. Snažila som sa ísť okolo nich aby si ma nevšimli, lenže nevyšlo. Potom na mňa jeden prehovoril.

Chlap 1: "ale čo to tu máme? dievča samotné a takto oblečené ?"
Eliz: "čo chcete?"
Chlap 2: "musíš si dávať takto večer bacha... chodia tadiaľto divny a úchylný ľudia"
Eliz: "a vy medzi nich patríte čo ?"
Chlap 3: "čo si to dovoluješ špina!"
Eliz: "choďte odo mňa preč , lebo to nedopadne dobre!"
Chlap 2: "máš pravdu... ale nedopadne to dobre pre teba"

Vrhli sa na mňa a zhodili na zem. Potom som zacítila  , ako mi silou držia dvaja z nich ruky. Ten tretí bol nado mnou a pomaly začínal dávať dole nohavice. Naplula som jednému do tváre v domienke , že ma pustí a ja budem nejako môcť utiecť. Lenže nevyšlo , chlap ma držal silnou aj jednou rukou. Ale vrazil mi. Potom ešte ďalšie dve. Ten tretí mi začal dávať dole rifle aj s nohavičkami tak som začala kopať. No schytala som ďalšiu. Keď už som bola dole bez a chcel ho už dať do mňa som započula niekoho hlas. Chlapi sa postavili a ten jeden mi ešte vrazil dve rany ,ale do spánku. Pozrela som sa na nich a videla ako vyťahujú nože. Dala som hlavu ne miesto kde bol ten človek.  A pomaly zatvárala oči. Potom som ešte chvíľku pozerala ako každému dal vypínak na jednú ranu a prišiel ku mne. Otvorila som oči  aby som mu videla do tváre. Nejako som si zapamätala obrisy a omdlela som. Ráno som sa vzbudila u niekoho doma. Počula som kroky a tak som zaľahla , že akože ešte psík.

Pán: "viem m, že si hore"
Eliz: "a...ako ste to au..."
Pán: "spomaľ hej? Dostala si včera riadne na frak a bola si aj skoro znásilnená"
Eliz: "ja viem. Ďakujem"
Pán: "nedakuj mi"
Eliz: "ehm... ja už budem musieť ísť"
Pán: "skús sa postaviť"

Skúsila som sa postaviť no neudržala som sa na nohách a spadla na gauč.

Pán: "aj som si myslel , lež, prinesiem ti niečo jesť a vodu"
Eliz: "dobre pane"

Po chvíľke mi priniesol jedlo a vodu. Vyzeral divno, bála som sa jesť.

Pán: "bojíš sa , že som ti do toho niečo dal?"
Eliz: "mhm"

Ten pán si kúsok zobral a zjedol predo mnou. Poďakovala som sa a začala jesť. Jak som dojedla tak som to zapila vodou.  Ľahla som si a po chvíľke sa zobudila. Vstala som a už som vládala chodiť normálne. Pán si toho všimol a potom ma odprevadil až do krčmy. Ešte krčma nebola otvorená. Tak som si našla rezervný kľúč , odomkla a vošla dnu. V krčme som rýchlo bežala za Marekom ktorý stál za pultom. Skočila som na neho a objala ho. Lenže som si buchla hlavu o jeho hruď a tak ma zase začala bolieť hlava.

Marek: "kde si bola?"
Eliz: "jak som sa vracal tak ma nejaký traja chlapy chceli znásilniť... lenže sa niekto objavil a pomohol mi. Lenže ja som dostala pár krát do spánku tsk ma vyplo a prebudila som sa u neho a teraz ma sem doniesol"

Ten pán vošiel dnu.

Marek: "nazdar Leliel"
Eliz: "počkať čo ?!"
Anjel: "hovor mi anjel"
Eliz: "dobre"
Marek: "ja zostanem u tvojho mena. Predsa som bol tvoj najlepší žiak a tvoje sladké sny"
Anjel: "nie pred mladou bašta.."
Eliz: "kto je bašta?"
Marek: "ja... dostal som tú prezývku od neho. A neboj Leliel chodika s babou takže vie niečo o tom."
Anjel: "ako myslíš a Marek... poď hore potrebujem sa s tebou porozprávať"

Obaja odišli hore a mna tam nechali. Rozprávali sa tam asi hodinu... Potom na mňa zakričal Marek. Prišla som hore.

Anjel: "dobre moje , zbal si veci ideme"
Eliz: "počkať čo?"
Marek: "pamätáš si čo som ti hovoril"
Eliz: "no hej..."
Marek: "teraz si ta berie do opatrovníctva on"
Eliz: "ale ja... ja nechcem odísť od teba"
Anjel: "neboj sa... stále budeš pracovať tu , ale budeš žiť u mňa kam pôjdeme"
Marek: "bohužiaľ budeš musieť ísť"
Eliz: "dobre teda..."

Prešla som okolo nich a cítila ako sa Anjel na mňa pozerá. Blbý pocit. Zbalila som si veci a bola pripravená na odchod. Dala som pusu Marekovi a odišla preč s Anjelom. Po asi dvoch hodinách chôdze sme prišli na miesto. To miesto vyzeralo ako keby to bol nejaký ústav. Ale z vnútra to vyzeralo celkom fajn. Až na tie posprejované steny a všetky tie pohľady čo na mňa išli. Zaviedol ma do izby kde som sa po prvý krát stretla s mojou spolu bývajúcou. Tak nikdy som nebola na intraku tak sa to dá pochopiť. Sadla som si na prazdnu posteľ a vzdychla.  Tá baba prišla ku mne.

Dievča: "Nikola"
Eliz: "Elizabeth ,ale hovor mi Eliz"
Nikola: "dobre. Vytaj tu nás."
Eliz: "ďakujem a ako to tu voláťe?"
Nikola: "má to veľa mien. Napríklad Domov , blaho ,ring , ale všetci to volajú Božia sloboda."
Eliz: "prečo božia sloboda?"
Nikola: "pochopíš neskôr"
Eliz: "aha dobre"

Potom k nám vošiel anjel a dal mi nejaké veci ktoré tu budem potrebovať. Pozrela som sa na ne. Poličné boxerské rukavice , tielka a nohavice.

Eliz: "čo to je?!"