Sirota

Cviky a Marek

Ráno ma Nikola zobudila o 5ráno, že sa ide cvičiť. Vstala som ťažko a obliekla sa. Prišli sme von a bola tam celá skupinka nás čo sme nový. Po chvíľke vyšiel Anjel a začal behať. Všetci sme ho nasledovali. Behali sme asi pol hodinu. Bola som unavená asi po 20min , ale musela som sa prekonať tak som furt bežala. Keď sme sa vrátili a prestali bežať tak väčšina si išla oddýchnuť na izby, chcela som ísť tiež... No Nikola ma presvedčila. Išli sme dole a Nikola mi ukázala ako cvičiť nejaké cviky po chvíľke prišiel Peter a zamieril rovno k nám. Pozrel sa na nás a rozmýšľal.

Nikola: "zase rozmýšľaš ako by si ma tu pretiahol?"
Peter: "hehe nie"
Eliz: "počkať čo !?"
Nikola: "čo?"
Eliz: "akože pretiahol? Vy máte niečo spolu?"
Nikola: "hehe , sme kamaráti s výhodami"
Eliz: "oh"
Peter: "nechceš sa pridať aj ty ?"
Eliz: "myslím , že to vynechám"
Peter: "ale no neboj sa"
Nikola: "hej neboj , on ti neublíži. Skôr ta spraví oddýchnutou"
Eliz: "prepáčte mám niekoho"
Peter: "to aj my"
Eliz: "no ja sa pôjdem osprchovať a idem za ním"
Nikola: "ako chceš"

Jak som odchádzala tak už som počula len smiatie sa a keď som sa jemne otočila a uvidela ako sa už obchytkávajú pod vecami tak som radšej ušla rýchlejšie. Išla som za Anjelom do pracovne aby som mu to povedala. No keď som vošla dnu nebol tam. Tak som chvíľku počkala. Po chvíľku som počula otvoriť dvere. Vyšiel odtiaľ Anjel... no bol nahý. Prešiel okolo mňa ako keby tam nejsom. Hneď vedel , čo chcem. V rýchlosti mi to vysvetlil a poslal ma preč. Celý čas som sa pozerala na jeho vypracované brucho no a ak mám byť pravdivá tak som hodila aj očkom na pár sekund na jeho náradie a bola som v šoku.  Odišla som a vyšla z budovi. Rozmýšľala son , že či nekupim niečo prečo Mareka. Vybrala som sa do obchodu mu kúpiť čokoládu a potom do krčmy. Jak som tam vošla hneď ma privítali ľudia. Hlavne pán Sokol. Postavil sa a prišiel ku mne.

Pán Sokol: "ahoj. Počul som čo sa stalo keď si odo mňa odišla. Veľmi ma to mrzí čo sa ti skoro stalo. Chcel by som ti dať toto ako ospravedlnenie."

Išiel ku stolu , zobral balík a podal mi ho do rúk. Otvorila som balíček a tam bola krabička. Pomaly som otvorila aj tú a hneď aj zatvorila. Bol tam náhrdelník zo striebra a s červenými kameňmi.

Eliz: "toto si od vás vziať nemôžem"
Pás Sokol: "ale... nechsj si to. To je to najmenej čo som mohol spraviť. Uži si náhrdelník"
Eliz: "vážne vám to nevadí"
Pán Sokol: "nie"
Eliz: "ako teda poviete. Ďakujem vám"

Objala som ho a dala pusu na líce. Potom som sa vybrala za Marekom. Išla som za pult. Položila balíček do prezliekacej kabínky a pracovala pri Petrovi. Večer prišla Nikola a aj Peter.

Eliz: "čo tu robíte ?" Usmiala som sa
Nikola: "vybrali sme sa von a vďaka pár informáciám jedného človeka sme ta prišli pozrieť"
Eliz: "a koho?"

Hneď ako som to dopovedala tak vošiel dnu Anjel.

Anjel: "ja som im to povedal , dúfam , že sa na mňa nehneváš"
Eliz: "ale vôbec nie"
Anjel: "dobre tak si poprosím 3x 12"
Eliz: "hneď to bude"
Marek: Potom Anjel mi ráz dal tisícku tak vždy keď príde tak mu to stretávam z tej sumy"
Anjel: "presne tak. Sa divým , že si to pamätáš"
Marek: "jop pamätám"
Anjel: "dobre"
Eliz: "prinesiem vám to"
Anjel: "ale kdeže , čo si... budeme tu a budeme sa s vami rozprávať"

Anjel sa usmial a objal Nikolu aj Petra. Hodil veľký úsmev no v zápätí hodil vražedný pohľad. Ja som prehltla od strachu slinu a Marek sa len smial.

Marek: "ty sa nikdy nezmenis"

Hodil úsmev aj on a potom vražedný pohľad. Myslela som , že ma jebne na mieste. Pozerali na seba tými pohľadmi. Zatiaľ som obsluhovala. Každý v krčme sa na nich pozerali. Fascinujúce , že na seba dokážu pozerať tým pohľadom cez hodinu a pol. Neuveriteľné. Prešla ďalšia pol hodina, hodina , hodina a pol a furt sa na seba pozerali. Bol už čas zatvárať krčmu. Tak som to spravila za neho. Počkala som , vyhnala ľudí kvôli zatváracej hodine a zamkla krčmu. Keď som sa oboch chytila tak som zistila , že obaja zaspali s otvorenými očami. Prikryla som ich dekou a potom sme odišli z krčmy. Odmkla som , dala kľúč na stôl a potom s náhradným spravila to isté.

Eliz: "kam pôjdeme?"
Peter: "neviem"
Nikola: "poďme sa prejsť a potom naspäť domov"
Eliz: "dobre"

Vykročili sme na prechádzku. Fajčili sme, zabávali a kecali. Potom sme išli po jednej ulici. Zdala sa mi povedomá.  Po chvíľke som sa obzrela a zastala pred domom. Nikola a Peter si všimli po chvíľke , že pri nich niesom. Vratili sa ku mne a hneď otázka "si v pohode?" Povedala Nikola.

Eliz: "hej hej som"
Petet: "čo je to za miesto"
Eliz: "bol to môj dom"
Nikola: "bol?"
Eliz: "ano... otec povedal , že dcéru nikdy nemal. 16 rokov som tam žila. A on ma len využíval na sex, upratovanie a jedlo!!

Začala som byť zlá a nervózna.

Opíjal ma , nechal ma vracať a potom to so mnou utieral... hasil mi o ruku a chrbát cigarety... a najhoršie je , že keď ma vyhostil tak som nedostala ani fotku na ktorú som sa pozerala..."

Začala som plakať. Nikola a Peter zostali ticho.

Peter: "otvorené dvere v predu alebo vzadu?"
Eliz: "vzadu..."

Peter sa rozbehol k domu. Obhliadol si to a potom zmyzol za domom. 10min sme o ňom nevedeli. No potom vyšiel aj s nejakou batožinou.

Eliz: "čo to je? Ty si ho okradol?"
Peter: "pozri sa dnu" usmial sa

Otvorila som batožinu.

Eliz: "to nemyslíš vážne ?" Nahrnuly sa mi viac sĺz do očí.