Sirota

Zadkiel

Ráno som vstala a spravila si rannú rutinu. Umyla si zuby , obliekla sa a zobrala veci so školy. Cestou do školy som skočila za mojou naj kamarátkou Martinou a Dennou. Oznámila som im, že ich počkám v parku. Počkala som ich v parku pri fontáne. Zapálila som si a čakala. Jak prišli tak som sa pozrela na obe.
,,Dneska nejdem do školy. Čo vy?"
Martina: ,,prečo?"
Denna: ,,zase chceš mať prúser ?"
"Pozrite...  Jeden na to lebo aj tak ma tam piču naučia. Všetko už dávno viem... A je to nuda pre mňa."
Martina ,,tak a čo budeš robiť?"
"Mám pár nápadov 😏. Pridáte sa ?"
Všimla som si ako sa váhavo pozerajú na seba a potom už som počula ich krásnu vzájomnú jednorazovú odpoveď.
,,Ideme!"
Vyskočila som od radosti, objala ich , dala pusu a išla s nimi preč. Potulovali sme sa po meste. Fotili sme sa, išli na kebab , kuknúť nejaké hry a potom do nášho obľúbeného rock shopu. Jak sme vošli tak už počujem len "hneď som tam."
Že hneď... Trvalo mu to 10 minút. ,,Nazdar Marečku" usmiala som sa.
Potom už len prišiel môj naj kamarát. Dala som si s ním pozdrav a objala.  Pokecali sme si , vypočuli niečo a zobrali aj Mareka s nami von. Čakali sme pred obchodom kým vyvesiť cedulu a mohli sme ísť. Ja som si zasa zapálila a potom som sa rozhodla , že idem hľadať Ametist. Prešla som skoro celé mesto a nič. Postupne ma začali všetci opúšťať. Najskôr Marek , potom Denča a nakoniec Martina. No ja som to nevzdala a hľadala som ďalej. Jak prišiel večer tak som si zapálila ďalšiu cigaretu a keď už sa mi zle hľadalo tak som to otočila a išla domov. Cestou naspäť som mala pocit , že ma niekto sleduje. Otáčala som sa, ale narazila som do niekoho. Ospravedlnila som sa a odišla. Lenže tá dotyčná osobu má chytila za ruku , potiahla a vystrčila nôž a priložila k môjmu krku. Potiahla som si a vyfúkla mu dym do tváre.
Muž: ,,čo si to dovoľuješ sviňa malá"
"Lepšia otázka je , že čo si to ty dovoľuješ"
Muž: ,,nie si v pozícii kde môžeš vyjednávať. Ja mám zbraň a ty nič"
Potiahla som si , chytila cigaretu pozrela sa na ňu a zaútočila. Uhasila som mu cigaretu presne medzi oči.  Jak pustil nôž tak som ho kopla medzi nohy a dala kolenom do brady. Ustál to, ale zvýjal sa v bolestiach. Zobrala som nôž a vyryla mu na ruku ❤️.  Poslala som mu pusu a chystala sa odísť. No v Tom ma prekvapili ďalší štyria jeho kamaráti. Bundy , kapuce , nohavice. No jasné, čistá Kinder street mafia. Zaujala som obrannú pozíciu. Jeden z nich prišiel ku mne a podal mi ruku.
Chalan: ,,Ja som Zeren a toho koho si zmlátila tak to je Barn."
Podala som nu ruku, ale stále bola v obrannej pozícii. 
Stlačil mi dlaň a ja som povolila v obrane z bolesti. Potom ma následne kopol do brucha a sotil na zem.  Ani som nestihla zareagovať a už mi stáli na rukách nohy od jeho kamarátov. Pozrela som sa hore a uvidela som toho Zerena. Potom som cítila ako mi ide poď tričko svojou rukou a chytá moje prsia. Snažila som sa ho kopnúť ale nič.
Zeren: ,,no no no čo to je. Počuj nechcem ti ublížiť jasné len chcem niečo vidieť."
Zobrali ma a odtiahli niekam kde som to nepoznala.  Trupky, steny a veľká miestnosť.  Ako ma dotiahli tak sa ku mne zasa priblížil Zeren. Jeho kamaráti mi chytila ruky a držali pevne. Ja som sa len pozerala na Zerena ako mi s nožíkom reže oblečenie. Jak dorezal otvoril sa mu pohľad na moje prsia a podprsenku. Vyzliekol mi nohavice a aj nohavičky a potom mi jedným rezom rozrezal aj podprsenku. Začala som u toho plakať. Jeho kamoši ma zobrali ku stene kde má aj priviazali nahú. Pozrela som sa zo slzami v očiach na nich ako si užívajú pohľad na moje nahé telo. Potom zobrali nejaké vracia a začali ich po mne hádzať. Jak to dopadlo tak to začalo svŕbieť. Došlo mi čo to bolo. Svŕbiaci prášok. Potom prišiel ten chalan ktorému som ukázala, že si so mnou nemá začínať. Zobral moje nohavičky a dal si ich do vrecka. Potom moje tričko mi napchali do úst a dal mi svŕbiaci prášok na môj klitoris a do mňa.  Potom si umyl ruky a už sa len pozeral, ako sa trápim. Hýbala som sa lebo som to nevedela udržať. Začala som plakať viacej. Pozrela som sa na nich so slzami v očiach a potom som uvidela predomnou len dym. Jak dym ustál tak predo mnou stálo dievča. Otočila sa rýchlo a prerezala laná s ktorými som bola priviazaná. Jak sa mi uvoľnili ruky tak som sa hneď chytila medzi nohy a svŕbila sa. Pozrela som sa na to dievča, ako ide medzi nich. Oni ju obkľúčili a vrhli sa na ňu. Nechcela som sa pozerať na to ako jej ublížia a tak som sa svŕbila ďalej. Potom ku mne pristúpil niekto. Nevedela som kto a až potom čo mi tá osoba nastavila ruku som zistila, že to je ona. Pomohla mi sa z toho dostať. Objala som ju a ďakovala so slzami v očiach asi 100x nahá. Ukázala mi nech ju následujem. Tak som spravila. Vyšla von na ulicu. Ja som sa schovala lebo som sa bála , že ma niekto uvidí. Ona má chytila a tentoraz ona "ťahala za sebou." Doviedla ma do domu a dala mi nejaké náhradné oblečenie nech nie som nahá. Potom mi dala aj podušku a paplón nech sa vyspím.  Za ten čas nepovedala ani pol slova.
,,Volám sa Zadkiel. Ďakujem ti za záchranu a oblečenie. Môžem sa spýtať ako sa voláš?"
Ostalo ticho. Pozerali sme si do očí no po chvíľke sa otočila a išla ku sebe. Ako sa otočila tak sa sekla.
Dievča: ,,Zarin , volám sa Zarin."
Nič viac nepovedala a odišla. Ja som si ľahla a premýšľala až kým som nezaspala