A little bit of horror |SK|

18. Vianočný stromček

Keď už sú tie sviatky, prinášam vám vianočnú rozprávku, ktorá je...povedzme nie úplne rozprávková🎄🖤.

Vianoce v Paríži...romantická predstava, však? V jednom z apartmánov v širšom okolí mesta malé dievča menom Juliette zdobilo vianočný stromček.

Juliette mala iba jedenásť rokov a bola sama doma na štedrý večer, pretože jej mamka ako sestrička v nemocnici si nemohla dovoliť zobrať dovolenku. Juliette svojho tatka nepoznala a nemohli si dovoliť opatrovateľku, ešte k tomu na štedrý deň.

Juliette to neprekážalo, vyrastala s tým a chovala sa ako skutočná dospeláčka. Na mesto sadla noc a ponorila ho celé do tmy...len v diaľke svietili pouličné lampy a vrch Eiffelovej veže. Ako v rozprávke zavesila poslednú ozdôbku, zapla farebné svetielka a pustila si rozprávky, aby si vychutnala vianočnú idylku naplno. Bolo jej príjemne teplo, svetielka vydávali tlmené svetlo, rozprávky ju učičíkali do spánku....

Klopanie.
Juliette sa strhla zo spánku.
Klop-klop-klop.

To nemohla byť jej mamka, má predsa vlastné kľúče. Býva na šiestom poschodí a okrem nej tu nikto nebol, väčšina susedov odcestovala na prázdniny za rodinou na vidiek.

Stíšila televízor a započúvala sa.

Klop-klop-klop.

Pricupitala ku dverám, stala si na špičky a nazrela dnu cez priezor. Uvidela starého pána s vypúlenými očami, špinavou bielou bradou v červenom kabáte so santa-klausovskou čiapkou na bledých stareckých vlasoch.
Nepoznala ho.

KLOP-KLOP-KLOP.

,,Kto je to?", spýtala sa nervózne.

,,Som Santa Claus, je mi veľká zima, som hladný a unavený, pusti ma dnu!", zaznela chrapľavo odpoveď.

Juliette nebola hlúpa, vedela že to nie je Santa Claus. Ktokoľvek tento strašidelný ujko bol, určite jej nechcel dať darčeky.

Trasavým hlasom odpovedala:,,Moja mamka nie je doma, nemôžem púšťať dnu cudzích ľudí."

Cez priezor uvidela starcove oči ešte vypúlenejšie a jeho tvár sa natiahla do zlomyseľnej grimasy. Narastal v ňom hnev a o to hlasnejšie začal búchať na dvere.

KLOP-KLOP-KLOP-KLOP-KLOP

,,TU JE SANTA CLAUS, JULIETTE! Dúfam, že si mi pripravila sušienky a mlieko, vieš predsa, ako ich MILUJEM!"

Juliette zamrazilo.
Ako poznal jej meno?

Klopanie prestalo, nazrela teda znovu cez priezor a uvidela starca hrabať sa vo vreckách kabáta. Po chvíli vytiahol lovecký nôž a začal šramotiť v kľúčovej dierke v snahe ju otvoriť. Juliette dostala nápad.

,,Choďte preč, inak zavolám políciu!", zakričala a dúfala, že to falošný Santa pochopí a odíde.

Nastalo ticho.

Juliette zostala strnulo stáť niekoľko minút a potom sa znovu odvážila nazrieť cez priezor.

Prázdna chodba.
Vydýchla si.
V momente keď sa odvrátila od dverí, začula hluk a vrátila sa k priezoru.

Uvidela starca utekať po chodbe s obrovskou červenou sekerou.

Juliette na nič nečakala, skríkla a utekala sa skryť do šatníka. Nasledovali minúty plné hrôzy, počúvala, ako sa znovu a znovu zabára do dverí čepeľ sekery hlbšie a hlbšie...

Kroky.

,,Juliette, zlatíčko, prečo sa schovávaš pred Santom? Neboj sa, dnes večer sa zabavíme! Kde si..?", mrmlal si starec pod nos a snoril po byte.

Juliette sa skrčila v šatníku do klbka, neschopná vydať hlások, vydesená až do špiku kostí. Zrazu začula, ako starec myká kľučkou šatníka. Celé dvere sa začali triasť a Santa spustil šialený rehot.

,,Juliette, ja viem, že si tu! Otvor Santovi lebo ťa Santa otvorí sám, hehehe!", zaznelo spredo dverí.

Ešte párkrát mykol kľučkou a vzápätí tenké dvere prerazila sekera. Znova a znova, kým z dverí nezostali len pánty a kym sa všetky trosky neváľali po celom byte, starec v amoku útočil na dvere.

Juliette odvážne schmatla jeden z vešiakov a strčila ho starcovi priamo do oka. Ohol sa v bolesti a na bledý koberec spadlo zopár kvapiek krvi.

Vytiahol si vešiak z tváre, s desivou grimasou schmatol Juliette a vytiahol ju zo skrine. Hodil ju na zem, nahol sa nad ňu a z pravého oka mu stekal pramienok krvi na Juliettinu tvár.

,,Dnes je tvoj šťastný deň Juliette. Dvakrát som skontroloval zoznam aby som si bol istý, že práve ty si zaslúžiš odmenu. Dobré dievčatá dostanú nôž...tie zlé sekeru.", povedal a zašklebil sa desivejšie, ako sa dá predstaviť.

•••

Bolo asi pol jednej nadránom, keď sa Juliettina mamka vrátila z práce. Uvidela predné dvere rozsekané na franforce a vtrhla dnu so srdcom až v krku.

Obzerala sa dookola na tú spúšť a spustila krik ako z horroru.

Vianočný stromček bol ozdobený Juliettinými vnútornosťami a jej odseknutá hlava trónila na samom vrchu.