A little bit of horror |SK|

8. Ten, kto ma sleduje

Dnes publikujem už druhú časť za sebou a táto bude už našťastie/nanešťastie posledná😅. Príjemné čítanie😘.

3. júl 1938
Odkedy sme prišli domov, nič podozrivé sa nestalo. Cítim sa ako znovuzrodený, mám vôľu žiť daľej a veriť v lepšie zajtrajšky....

10. júl 1938
Stále nič.

19. august 1938
Posledné dva mesiace zavládol medzi nami pokoj a mierumilovnosť. Nabrali sme nový vietor do plachiet a Hellen zase vyzerá šťastne. Vyzeralo to, že náš život už nič nepokazí. To sme ale nevedeli čo sa stane v noci.
Gary k nám prišiel na večeru. Bolo takmer 10 hodín večer keď sme hore na poschodí začuli kroky. Išli z hosťovskej izby. ,,ON je späť", zašepkal som Garymu a vyzval ho aby išiel so mnou hore. Hellen zatiaľ zostala dole.
Opatrne sme vyšli na poschodie a hľadali zdroj tých krokov. Naozaj vychádzali z hosťovskej izby. Potichu som otvoril dvere. Vo vnútri nikto nebol.
Z ničoho nič sme začuli krik. Hellen bola sama dole a jačala o život. Ako ske neskôr zistili, naozaj jej išlo o život.
Keď sme prišli dole, sedela v kresle oproti schodisku a hlavu mala natočenú k nám. V očiach mala výraz nepredstaviteľnej hrôzy. Bola mŕtva.

23. august 1938
Dnes bol pohreb mojej milovanej Hellen. Cítim, že ON si pre mňa o chvíľu príde tiež. Píšem tento denník čo najrýchlejšie lebo za chrbtom počujem kroky. Je v tejto izbe a prechádza sa z mnou. Dúfam že niekto tento denník potom nájde a bude vedieť prečo som zomrel. Bojím sa otočiť ale takéto pomalé vyčkávanie nie je tiež veľmi príjemné. Možno

Epilóg
Tu sa denník končí. Celý som ho prečítal a doslova cítim ako sa ten chlap triasol keď písal posledný zápis. 23. augusta zomrel vo svojom byte. Sedel v kresle a na tvári mal výraz nepredstaviteľnej hrôzy. Vyšetrovatelia nevedeli určiť spôsob smrti. Ale vy viete kto ho zabil. Chodiaca smrť...