A little bit of horror |SK|

14. Dievča

Tentokrát som pre vás pripravila jeden nie celkom normálny zážitok od jednej anonymnej osoby...

Išla som z poobednej na autobus okolo desiatej, ale nehoda vo vedľajšom bloku spôsobila, že som zmeškala vlak. Ďalší mi išiel až o 23:15, čiže som mala ešte hodinu času.

Sadla som si na lavičku a obzrela sa okolo seba. Nikoho som tam nevidela... až na malé dievčatko.

Mohlo mať maximálne 12 rokov, pochybovala som, že by cestovalo samé. Možno mama niekam na chvíľu odbehla alebo čo....

Každopádne som si zaumienila, že ju budem sledovať, keby dačo. Nevedela som si predstaviť seba v jej veku samú na stanici v tejto nočnej hodine.

Dievčinka stála ako soľný stĺp, mala som pocit, že ma prepaľuje pohľadom. Ani raz sa nepohla, pomyslela som si, že je to nejaká figurína aby sa niekto dobre zabavil na cudzí účet.

Ale vyzerala až príliš reálne...

Najbližších 20 minút stále nikto neprišiel ani neodišiel z peróna. Dievčatko sa ani nepohlo, ale naozaj som začínala nadobúdať ten pocit, že nie to nie je reálna, živá, dýchajúca bytosť. Predsa len, ani dospelý by nevydržal takto dlho bez pohybu.

Zrazu prešiel okolo postarší pán. Pri pohľade na mňa kývol hlavou, taký neverbálny pozdrav.

Pomyslela som si, aké je to divné, že sa na to dievčatko ani neotočil.

Akoby tam nebolo.

Po pol hodine som už začínala byť nervózna. Niečo nebolo v poriadku. Rozhodla som sa postaviť (jednak ma už boleli kríže z nepohodlnej lavičky) a ísť k nemu bližšie. Zaujímalo ma, o čo tu ide.

Pomaly som sa zdvihla a pobrala sa k nej. Zblízka vyzerala ako bábika. Možno to bolo svetlami na stanici, ale jej oči vyzerali ako z inej reality.
Boli skrátka zvláštne...

Cítila som ako rýchlo mi bije srdce. Začínala som sa báť, ale potom som si vynadala, že už som dospelá a nemám vymýšľať somariny...tak mi to vravieval otec...

Už som od nej bola iba pár krokov...
Stále zo mňa nespustila oči...
Potom som si to uvedomila...ona nežmurká....
Naskočili mi zimomriavky na chrbte.

Podišla som ešte bližšie a ako obyčajný smrteľník (ktorým ona určite nebola) som žmurkla.

Počas toho momentu sa dievčatko....ako to povedať....

...vyparilo...

Keď vás toto dostatočne nevystrašilo, tak vám prezradím, že sa to stalo v piatok trinásteho...super že?
😊😅