Bobby

33 3 1
                                    

Po dlhšej pauze vám prinášam príbeh o matke a synovi menom Bobby...🖤

Kedysi, v malom domčeku na útese, žila žena menom Suzanne. Mala malého syna menom Bobby, ktorý sa nešťastnou náhodou utopil v mori.

Odkedy stratila Bobbyho, trpela depresiami a stratila chuť žiť. Útechu našla v knihách. Knihách o čiernej mágii a satanizme. Čím viac čítala o temných silách, cítila nádej, že znovu uvidí svojho syna Bobbyho.

Jednej noci, keď na oblohe jasne žiaril mesiac v splne, nakreslila pentagram na podlahu obývačky, zapálila sviečky a vyslovila zaklínadlo zo satanistickej príručky:
"Vyvolávam ťa v mene Satana, ktorému príbuzné je všetko zlo, pod ktorým menom je rozvrátená zem, sčernené more, uhasený oheň a nebesá sa trasú pred jeho silou. Lucifer, princ temnoty, navráť môjho nešťastne utopeného syna. Vráť mi ho, žiadam ťa teraz!"

Sviečka pri dverách zhasla. Suzanne padla na kolená a roztriasla sa od vzrušenia.
Klop-klop.
Na dverách bolo počuť nesmelé zaklopanie.

Suzanne vstala a náhlivo prešla ku dverám.
Klop-klop.
Suzanne sa spýtala:"Si to ty, Bobby?"
Zavládlo ticho.
Zhasla ďalšia sviečka.
Zrazu sa ozval detský hlások:"Mami?"

Suzanne prudko otvorila dvere a zahliadla malého chlapca, do nitky premočeného. Triasol sa od zimy a rukami si tuho objímal ramená.

"Bobby, si to ty. Naozaj si to ty!", vravela natešená Suzanne. Rýchlo ho vzala na ruky, zavrela dvere, usadila na gauč a zavinula do deky. Stále sa triasol a drkotali mu zuby.

"Bola som taká osamelá...strašne si mi chýbal...Pamätáš si niečo?", vyzvedala Suzanne.
"Pamätám si vodu...chladnú vodu. Nemohol som dýchať. Zrazu som sa zobudil...Nevedel som si spomenúť, ako sa volám ale vedel som, že musím ďalej kráčať. Nevedel som, čo je sen a čo je skutočné...", vyjachtal zo seba Bobby.
"Si živý Bobby. Si nažive a si v bezpečí, so mnou, s maminkou.", plakala Suzanne.
Bobby sa spýtal:"Bol som dobrý chlapec, mami?"
"Samozrejme, že si bol dobrý chlapec Bobby, prečo sa pýtaš?", nechápala Suzanne.
"Milovala si ma mami..?",pokračoval Bobby.
Suzanne okamžite odpovedala: "Milujem ťa, Bobby, si jediný, koho mám."
"...Bola si na mňa milá, mami..?", položil ďaľšiu otázku Bobby.
"Samozrejme že áno.", odvetila Suzanne.

Bobby na ňu zazrel. Bol to nenávistný, nahnevaný pohľad. Suzanne sa ho naľakala.

"Poďme sa hrať hru, mami!" povedal zrazu Bobby. "Zahrajme sa na schovávačku!"

Z ničoho nič sa postavil a vybehol hore schodmi. Suzanne sa postavila, že pôjde za ním, ale vtom všetky svetlá zhasli.
Tma.

"Bobby, čo robíš?" nechápala Suzanne.

Bez odpovede.

"Bobby, prestaň!" pokúšala sa premôcť strach. "Chcem, aby si prišiel dole, nestraš mamičku. Hovorím ti naposledy Bobby, prestaň!"

Zhora z temnoty začula detský hlas "Ty sa netešíš, že zhasli svetlá, mami? Táto hra je potom zaujímavejšia."

"Môžeš si v tej tme ublížiť! Poď sem Bobby!" zopakovala Suzanne.

Napokon sa premohla a vyšla po schodoch do tmy. Keď vyšla nahor, poobzerala sa, želajúc si, aby mala pri sebe aspoň jednu sviečku.

"Bobby, už aj prestaň. Mamička sa nahnevá!" zakričala do tmavej chodby.

Z ničoho nič sa otvorili dvere oproti Suzanne a uvidela Bobbyho. Stál vo dverách, triasol sa ako maniak a v detskej ruke držal obrovský ostrý nôž z kuchyne.

"Zahrajme sa na schovávačku, mami!" zaškriekal Bobby.

Suzanne zaspätkovala. Celá vydesená sa trasúcimi rukami snažila nahmatať cestu dole. S podlamujúcimi kolenami zišla dole. Bola vydesená, telom jej lomcovala triaška, mala kŕče v snáď každom svale na tele, oči tuho zavreté. Čokoľvek len nie toto.
Zaškrípanie.
Detské kroky.

S veľkou námahou otvorila oči a pozrela sa hore schodmi.
Stál tam len Bobby. Jej malý syn. Trasúci sa, s kuchynským nožom v ruke.

S úplne cudzím a neznámym, takmer neľudským hlasom povedal "Klamala si, mami. Bobby sa neutopil náhodou. Bobby sa zabil úmyselne. Nesprávala si sa k nemu tak, ako si povedala. Spôsob, ako si sa k nemu správala bol horší ako smrť. Zabil sa, aby ťa už nemusel trpieť. Nevidíš? Bobby sa nechce vrátiť! Mami...Bobby ťa nechce, Bobby ťa nenávidí! Preto poslal mňa..."

Zrazu celý dom zalialo jasné svetlo. V jedinom okamihu však Suzanne stihla zahliadnuť tvár toho, čo privolala namiesto Bobbyho...

A little bit of horror |SK|Where stories live. Discover now