You don't know my story

5. Richard ♡

,, April, myslíš si, že si nenápadná, keď na niekoho čumíš viacej než 10
minút? "uchechtla sa a ja som sa zarazila.

To bolo vážne tak dlho?

,, Noa čo," zabručala som.

,, No nie som si istá, či Gunnarsen je ten pravý, " nadvihla obočie.

Čiže Gunnarsen...

,, Prečo myslíš?"

,, Preto leb-"prerušil ju telocvikár s píšťalkou.

,, Noták dievčatá hýbte sa. Nemáme debatný krúžok," povedal a my sme obidve pregúlili očami.

***

Znechutene som sledovala kuchárkyne ruky, ktoré mi nakladali na nie moc čistý tanier obed. Keďže je to škola v Osle, som si myslela, že aspoň čistota tu bude na úrovni. Avšak mýlila som sa.

So svojím obedom som si sadla niekam za voľný stôl a začala
"vychutnávať " svoju zemiakovú kašu.

,, Ale pozrime sa, koho to tu máme,"ozvalo sa mi za chrbtom a mne sa skoro zasekol kus zemiaku v krku.

Okolo stolu sa mi zoskupila celá partia s Richardom na čele a s Alex po jeho boku.

,, Čo chceš?" narovanala som sa, zvraštila obočie a založila si ruky na hrudi.

,, To čo minule, baby. Ospravedlnenie," opäť si oblízal pery a mne bolo opäť zle.

,, To baby si nechaj pre nejakú inú a za čo sa ti mám akože ospravedlniť? "zdvihla som ľavé obočie a uchechtla sa.

,, Hlavne za to, aká si drzá," zaťal čeľusť a ruky dal v päsť.

,, Tak sorry a teraz uhni, nemám na teba čas, "odfrkla som a postavila sa.

,, Čo si to povedala?" vykríkol a obrátil na mňa celú moju tác s jedlom.

Našťastie nie som debil a uhla sa tomu.

,,Trochu nevyšlo, "zasmiala som sa, keď mu kaša dopadla na jeho tenisky.

,, No počkaj, ty kurva!" vykríkol, no to som už bola von s jedálne.

Lezie mi na nervy. Myslí si, že bude každého riadiť? Myslí si, že pred ním vážne padnem na kolená? Nejaký naivný, nie?

***

Od dneska nám konečne začínajú treningy a preto som si do tašky balila veci.

Keď som bola konečne zbalená, vyšla som von a šla na zastávku. Nemám potuchy, kde by to malo byť. Viem len adresu. Chodievala som sem autom ešte s rodičmi. To však bolo trocha dávnejšie...

Keď som nastúpila do autobusu sadla som si na voľné miesto a zapojila si slúchadlá do telefónu. Pustila som si nejaké pesničky a relaxovala.

Dneska Em nemala čas, čiže to bola celkom nuda.

Po chvíli vodič konečne zastavil a ja som vyšla von aj s pár ľuďmi.

Keď som konečne uvidela menšiu budovu, vracali sa mi spomienky. Radšej som ich opäť zahnala a šla dnu.

Prišla som až k lavičkám, kde boli aj ostatný chlapci a dievčatá a nazúvali si korčule.

Potom ako som bola pripravená, postavila som sa na ľad. Bolo to krásne. Musím priznať, že mi to po dvoch rokoch vážne chýbalo.

,,Príďte sem prosím, "ozval sa po celej hale známy hlas a ja som šla za ním.

Elis Cooper. Vyzerala stále rovnako. Možno jej pribudlo iba pár vrások.

,, Takže Alice London je tu?" vymenovávala mená až kým neprišla ku mne, ,, a April John-Johnson? "povedala a zdvihla zrak od zošita.

,, Tu," zdvihla som ruku a venovala jej žiarivý úsmev.

,, Rada ťa opäť vidím
April, "úsmev mi venovala naspäť a začala všetkým vysvetľovať pravidlá, ktoré som ja však už poznala.

***

,, April?" zavolala si ma Elis, po pri tom ako sa ostatný rozcvičovali.

,, Áno? "prišla som k nej.

,,Teba som tu vážne nečakala. Čo ťa sem priviedlo? Myslela som, že si s týmto na čisto skončila," spýtala sa a sadla si na lavičku.

,, Neviem. Proste mi to začalo chýbať. Nič iné ma nebavilo viacej ako korčuľovanie,"pousmiala som sa.

Korčuľovanie je vážne to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť v živote. Ľad bol ako môj domov a dúfam, že aj opäť bude.

Ahoj

Sľúbenú kapču som teda vydala.
Dúfam, že sa páčila. Napíšte, keď tak nejaký com😊❤️

Vanes ❤️