Amabo te

kapitola 27 TJUGOSJU

,, huuiii "

húkali a pištali. Mľaskanie ustávalo i šprípavé pazvuky čistenia si zúbkov kostičkami. Ozývali sa poriadne hlasité prejavy trávenia. Kvílenie . Grganie.  Prehnane vytŕčali pozadia nasrdeným kerovým zverom.

Hrôzostrašné príšerky sa vrhli do stromu ostrými zubiskami hrýzli korene akonáhle zistili že šplhanie je namáhavé a akurát spadnú na zadok, kým tie záludnejšie si predlžovali údy.

Vyrástli. Naberali síce do výšok zato nie na svaloch pripomínali paže sťa konáriky aspoň že zatiaľ žiaden z nich nedosiahne ku hompalajúcim chodidlám Arvida. Zachováva si stále nezdravý pokoj. Dreidra loví vo hodvábnom vrecku a nepochopiteľne je pre ňu skľučujúcejšie, že nenachádza čo  nedokáže nájsť vytúžene hľadaný predmet než tie priame útoky.

Vidí ako obludy plieskali dlhočížnym jazykom pričom im tiekli sliny. Oblbovanie krehkosťou zároveň so deckosťou si veľa neudržalo a krvilačne vypliešťajú krvou podliate očné bulvy. Monštrózne.

Rozbehli sa Taron, Jav a Oddleifr zachrániť oboch za besivého ručania zúriveho vodcu.

Viking sekerou so širokou čepeľou sa rozmachol  zmasakroval kopec protivníkov.

Monštrá nepopudí zdá sa takmer nič. No stále nedosiahnu po nich, možno preto popadli najbližšieho vzpierajúceho krpáňa a odhodia cez strom. Potom schmatne ďalšieho. Ďalšieho. Až sa jednému podarilo zachytiť vetvu. Víťazstvo nepotrvalo ani minútku. Cvaknutie prekvapivo silného zobáku grifa ukončí výpad.

Pokiaľ je Mirabell vo húštine kryjúca im chrbát napína tetivu na kuše.  Aspoň že má tulec plný šípov. Ostražito strieľa beštie rad za radom.

Dreidra nadšene zvískne. So šepotom hádzala kamienky. Nie hocijaké runové.

Bitka  prúdi vo sekaní všetkého navôkol, búrlivom nadávaní. Popod nohy obšmieta sa vo pevnejšom stave než nepatrný zhluk vzduchu sťa  zoskupenie vločiek hutný až moc prchavo neudržateľný hadisko.

Pôsobí čoby klzký mohutný plaz  mliečno biely dym. Dokonca syčí.  Hmla obratnejšie zhltne kus príšeriek prchajúcich zo kamennej skrýše, keďže pozornosť šelmy sa zameriava na rozthranie oblúd okolo stromu.

Taron treskne nepriateľov päsťou pokiaľ naňho útočia zo nepredvídateľného smeru. Dokonca mu ruka uviazne vo zovretí zubov  útočníka so kúskami mäsa a pierok zareaguje „ fuuj! “  šklbol krvavou dlaňou, stihol ním rozhodiť tak, že až zrazil na zem dalších.

Okolo svojej osi sa presekáva nepriateľmi a skosí sekerkou. Obratne sa bráni dychberúcimi ladnými manévrami  a pokiaľ sa už vážne naštval útočil kopom.

Viking ďalej vykrikoval povely „ vykryj  ! útok ! obrana ! "

Mirabell sa darí skoliť zopár príšer ohrozujúcich Java presne mierenou streľbou sa vymrštilo veľa tetív so hnedastími jemnými pierkami, kým rozsekával  dlháňov na kúsky.

Snažili sa brániť o zlom krk, avšak bez zverov by ťažko odolávali.

Padlí sa válali po zemi vo zbierke končatín.

Brutálnym šmahom viking sa vrhol na poslednú príšeru rozsekol vychudnuté telo na polku a tá navrchu sa zhrútila so šplechnutím dopredu.

Abigail zo bezpečnostných  dôvodov  držali vo úkryte pred vravou. Popravde by sa vo bitke javila čoby najslabší článok, ktorý by ich mohol katastrofálne ohroziť.

Z útrob lesa začuje podivné zvuky. Akoby bublali krídelka akoby pred nich priamo vletí vír temnoty horúčkovito mávajúce krídla kerového orliska.

Rozmachne sa obrovskými krídlami so drásajúcim škrekotom, odolá si zapchať ušné bubienky pred prasknutím. Nepomôže si a nebadateľne skričí sa v postoji.

Abigail trhane splašeno dýcha a čím rýchlejšie predvádza monumentálny zver trepotanie tak sa jej pisklavo derie z pier jačanie.