Amabo te

kapitola 25 TJUGOFEM

Kráčajú rednúcim lesom

naliehavo Mirabell zaplavuje čudné mrazivé vzrušenie začína nové dobrodružstvo. Plahočí sa niekoľko hodín, potulujú sa nebadane vo kruhoch čo vyvoláva všadeprítomná hmla so vybranou hŕskou pod vedením nebojácneho vikinga Oddleifra obozretne prehľadávali nekonečné kilometre lesov. Nenatrafili na svorku vlčísk, náhle pod pokožkou pulzovala obava   zahliadla podivného zakrádajúceho kojota prchavo nadobudla myšlienku akoby ho poznala, lenže robustným pohnaním vikinga zrazu zmizla.

Pravda si neodpustí ,, drobec sem a podaj mi tamto, alebo zaspievaj oslavnú ódu... " nehovorí nahlas prirodzené teritórium medveďov vyplašíte hlučnou kakofóniou okrem výnimiek a mŕtveho chrobáka nezahrá.

Vikinga umlčí Taronove vrecúško so tabakom. Precízne nasypal do fajky, upechoval  mosadznou tyčinkou a zapálil. Zhlboka nadýchol dlhšie podrží dym v pľúcach potom vyfukoval krúžky štipľavého mliečneho dymu.

Zakým ľahostajne vypočul zmienku o zveru nadvihne plecia nezdalo by sa, že si robí starosti a prítomnosť dravca trápila, no pokúsila sa zadusiť v zárodku obavy pobádajú k prípravám.

Preverujú zmätenú verziu chýru odo ešte nepravdivejšieho zdroja avšak dobre poznajú statného a boja schopného vikinga, ten považuje lovenie bosoriek za úctyhodné trávenie času než sa vyberie do ďalekých výprav.

Chodidlá sa nebadane zabárali do machoveho kobercu pokrývajúceho najvhlšiu zeminu, bodky v diaľke drobné sotva  rozonáva a sa nezadržateľne blížia do dohľadu tečúca rieka

v žalúdku sa začína chvieť  nepríjemný pocit z ktorého je nanič poletujúce žiarivé guličky nebudú chrobáčikmi, ktorým svetielkujúce zadočky vo vzlete  vrtenie podobné tancom napomáhali  predvádzaním pred napadníkmi.

Čaká Danteho brata meno si stále nedokáže presne zapamätať RAFAEL ?, no kto tuší blúdia z útrob mysle kadejaké nástrahy a pasce, alebo záškodníctvo na podporenie teórie vylučuje najpohodlnejšie

,, bludičky ? "

otázne vysloví

pružná vo každom pohybe preklenula lahúčko hoci jej znecitlivejú končatiny a kričia zo toľkých krokov meravejú brnia nevládzú udržať na viacej nohách a zrovna krok so znepokojivou ladnosťou uzurpuje pozornosť mihotavému mladíkovi.

Prekmitáva  čím je deň temnejší než skorej, čoskoro ich zahalí do úplnej tmy. 

Daždivé obdobie roku sa  Mirabell pozdáva cíti vodu, preteká vnútrom vo tichej melódií avšak jesenný kurz nachýlilo na zimu. Pozvoľne sa doma  listy farbia do červenej a zlatej, tu nenaberajú ihličnany inú než zelený odtieň.

,, Podivné, že mágia v nás vedľa tohto vyzerá normálne "

nikto z nich sa za celý život ani za štipku palca sa nepriblíži ku normálnosti sú mimo normu

,, možnože dračie zlato ? " zamrmle si Oddleifr šúchajúci si zarastenú bradu,

Jav ,, bliká " radosťou keďže radšej než by sa rozbehla Abigail k fantastickej odmene ,, katastrofe " teda za zlatom pevne mu zovrie hruď a privrie viečka.

Jediná spoľahlivá kamarátka sa nehádala spoza chrbátu verného  havrana alias nočnej mory nevyzerá prekvapene akoby neglgla a skúsi udržať úsmev vnútri nepotvrdzovala návykový vplyv kovu kolujúci vo žilách. Mirabell venovala najzunovatejší pohľad dokiaľ sa rozosmiala, chytila za brucho, unavene vzdychla vzletná suverénnosť opustila hoci sa nezahrá splýnom akoby vnímala abstraktný pojem minulosti

ukážkové pohromy potenciálneho svokra nehnevaj.

Abigail dramaticky začína kašľať pozná kovy o ktorých vie, že sú nesmierne cenné aj keď ich nevidí priamo vycíti, lebo ju do tohto nútia viac ako hocičo iné a preto táto zlatava valiacej stužky vody čo sa vinula smerom k západu je prchavá ilúzia.

Debatovali mlčky náznakom rúk a vnímali vzdialení hluk ponorení do vlastných myšlienok spájali vzdialené body vyplnili medzery menili otázky spleti čiar črtali odpovede.