Amabo te

kapitola 32 TRETTIOTVÅ

,, Počúvaj pečieme to hrozne treba rýchlejšie otáčať a posypať rozmarýnom a soľou , ty kazíš overený recept."

„ Ale bylinky hoď na kapra. Toto je vták nie voda " opáči ufrflene dlane si šúcha o seba na zahriatie pri praskajúcom ohníku

Abigail prerastá dobrodružstvo cez hlavu a to jasne bez príkras vidí úplne vyžmýkaná ako si bez protestov vkladá máličko kúskov chleba do úst a schúlena do klbka položila si hlavu Javovi do lona ľahkostou pobozkal spánok pretrel opatrne palcom spodnú peru a mu so hravosťou pohrýzla do bruška prstu. So smiechom pohladí vedie do postaveného stanu.

Dreidra mlčky bez odfrknutia iba okázalím prevrátením očí ,, ľudia sme tu " popíja hlasnými dúškami limonádu čo namieša z prášku a vody vo poľnej fľašy pokiaľ sa nedozvie že patrí Arvidovi ( prská všade spršku no jej niekto kto sa práve hrabe vo uhlíkoch nahovorí ako si do nej dakto jeden krát načúral počas chladu aby neplytval vzácnym zdrojom teploty).

Počuť hlasný smiech a pišťanie so bleeee.

Hore stúpajú so sikotom tečúcej maste vyššie plamene. Pridávajú do ohňa zopár suchých vetvičiek.

Praskali.
Zdvihnú konvičku so vriacim čajom. Rozplývali sa vzduchom bylinkové vône.

Hladnejší a skúsenejší si uchmatli sústa takmer hlcú čo im zvýšilo zo pečeného mäsa, zakým viking mľaskavo skoro bez prežúvania vŕši kosti operencov hadzaním na kôpku vedľa seba.

Mirabell usrkuje horúci čaj. Pochutnáva si na rybe.

Rozhliadne sa okolo a so zdesením zistí, že sa práve ten nepredvídatelnejší díva. Taron sprisahanecko žmurkne jej smerom. Ucukne. Zíza ohľaduplne a priateľsky nie tým horúcim pohľadom ktoré venoval chichotajúcim sa blondínkam.

Pamätný krok späť časom.
Bolela hlava tú má ako balón priveľmi nafukli myšlienky odplávali od tela odohrávalo nejakej inej rovine bytia čoraz väčšmi vzdialené. Ale už ju nebolelo vo hrudi, akonáhle si spomenie, že sa o jej bezpečie neúprosne dotieravo doberá pre krehkú stavbu, nespočetné útržky zranení vo boji pričom neomaleno a ochranne dohliada mučivú dobu príkladom je hrdinsko tupomyselne ťaženia tunelmi kvôli nej do veže mohla ústami naznačiť ,, ďakujem ti .... " zhlboka nadýchnuť z plných pľúc. Odvráti preč pohľad, kým sa Rafael prihlási ako prvý na hliadku a rozkladajú spacáky.

Vyčistí si mozog. Riešenie záhadnej hádanky čo sa tu deje? kto je spiaci hráč ? kde ????? kedy ? silná ? .

Kamarátka vkĺzne do zákutí lesa.

Po vlečúcich sa minútach vydáva sa za ňou na prieskum keďže Rafael naznačí nadvihnutie pliec ,, Dreidre trvá všetko " a tak sa práve prediera hustým podrastom počula každé zapraskanie vetvičky každé zasustanie lístia z ničoho nič zvuky utíchli spatrila pohyb.

Osôbka nadobudala dievčenskú siluetu Dreidri a rýchle klesala klučkovala stráca sa,

neobzeralo sa vôbec cudzie dievča zato svižne pohadzuje pramienkami nie a nie sa nepokúša mrknúť za seba aby zistilo či sa prenasledovania striasla a tými žiariacimi prameňmi tie priam praskajuce svetielka vzbudzovali dojem akoby sa ubezpečila že ju nasleduje sem tam sa pochvíľke zdržala.

Náhle postávala dievčina v bielych hodvábnych šatách pleť mala neprirodzene perletovo snehovobielu ako čerstvo padajúce vločky a vlasy bujnú ohnivú hrivu sťa plápolajúce plamienky posplietali korále a zlaté kvety dravými žltkastými dúhovkami pripomínajúce jastraba hľadela bez výrazu bez úsmevu priateľstva nakoniec postupovala obozretnejšie do čierňavy, zmizne.