Mlčí
akoby hrdlo zovrie mrazivo mohutná bolesť. Divné ale tak strašne Mirabell chýbal a dakedy by dala čokoľvek za to, aby mohla chvíľku podľahnúť tomu úchvacujúcemu nezbednému šarmu.
Nedokáže pohotovo a logicky rozmýšľať. Nedokáže. Nedokáže. Vo vzduchu bliká toľko záludných premenných ,, skutočne mu myká čeľusťou iba preto, že pôjde za nahým Gabom ? ".
Fraška.
Jasne skutočnou a prirodzenou reakciu je bleeeeé o vyblednutý zadok si zaťažovať pamäť nehodlá, veď patrí do rodiny ďalšie nechutné fuuuuj, trápnosť myslieť o chalanovi čo povedal
„ dievča odobieralo samotu a bolestivé tupé trýznenie až sa prežívanie budúcich dní stávalo magicko úchvatnejším iba pretože je tu ona. Dakedy som mal vo živote temnotu, beznádej a prázdnotu“
vie, že hrá divadielko ako odfláknuto nasrdeno zatína päsťami, nedokáže prehryznúť záchranné lano, či nadhodenú mrštnú mušku.
Toľko radosti zo splnenia želania zo starých dôb zamilovanosti detskej lásky,
náhle ju na každom kroku priam prenasleduje čoby vlastný dotieravý tieň,
,, zober si uterák sám starký " niektorí by sa naštvali za nadnesenie veku ako jeden nemenovaný víliak s ktorým si to veľakrát vybavili päsťami
,, zrekapitulujem ti posledné mučivé zážitky ? “ zatrilkuje Gabe, ale neznie s podtónom ,, pobozkaj mi zadok ! " ani kruto ,, pri najbližšej príležitosti ťa stiahnem pod vodnú hladinu kým nevypustíš posledné bubliny kyslíka z pľúc " nevysúkal zo seba prúdy hulvátskych nadávok ako podnapití morský vlci, zato so nadhľadom doberá si Tarona ?
neznamená žeby sa vôbec neznášali, aspoň si to nemyslela.
Po nezvykle zdĺhavých minútach pokrčí ramenami.
„ Neviem, kto by niečo také robil, alebo prečo ? “.
Zahučí tým najnepríjemnejšie hrubším povykom , až by z toho mala vyjsť nadnesenie kamarátskou výčitkou ,, si tu pako " takou čo sa častujú vo partii ukážkou hrdosti pri dokazovaní odvahy vo vymenovaní zdolaných vražedných ,, kruto devastičných bolôstok " odznak hrdinskej odvahy skôr zdolanie skľúčujúcich chmúrov dáva Gabovi znamenie medzi riadkami som tu kamoš .
Priam nie je schopná odtrhnúť oči, až skoro ani nepočúva o čom sa dohadovali.
Mohla by na neho zízať celý deň a vôbec by sa nenudila.
Náhle mu zrazu stuhnu rysy a pozná, že ,, ...... je niečo zle? “.
Včas odlepí zrak zo lákavého profilu.
Obráti sa ku nej a než sa nadeje, pristúpi moc blízko až má jeho tvár na svojej a jeho dych Mirabell šteklí. Tak sa nakloní aby mohl zašepkať „ chcem s tebou rozprávať už od rána “ zarazene začula rozhorčenie, premýšla a prevracia tú prosbu vo mysli skúma ju zo všetkých uhlov.
Odmlčí sa. Vyrazí dych a potom ju prekvapil akonáhle zobral jej dlaň do svojich a akoby očaroval vílim kúzlom zotročí neviditelnými vabivými reťazami poháňa údy začarovania až stratí vlastnú vôľu zároveň len bezmyšlienkovite poslúcha vyslovený príkaz.
Nadýchne sa že prehovorí ale zaváha.
Vedie.
Sama má zviazaný jazyk, a tak sa nesmelo usmeje a kráčajú
netuší akým zázrakom mozog musí racionálne pospojovať komplikácie a nástrahy než bude zase schopná uvažovať, dumala nad tým, čo mu má hovoriť a tak radšej slová nechala dúfala, že nájde tie správne.
„ Kam ideme ?“
nevie vážne prečo sa spýtala, ale je toľko pri zmysloch, že vie ako zúfalo túžila aby ho nepopudí príliš inak pustí dlaň
akonáhle ich spriaznené putá zavedú dokopy je takýmto okamihom zradno urýchlené ukončiť nepatrné laškovné momenty skorej, než by si želala.
ESTÁS LEYENDO
Amabo te
FantasíaPrečo si odo mňa držíš odstup? Všetko o čo žiadam je odpustenie Počúvaš vôbec? Opäť hovorím sám so sebou? Stále pozerám do stropu Čakám až mi dáš nejaký dôvod Počúvaš vôbec? Opäť hovorím sám so sebou? A viem, že mi nedlžíš svoju lásku A viem...
