Amabo te

kapitola 49 FYRTIONIO

FUU

Uvoľneno sa zosunie  na stoličke a začne nohou podupávať po dubovo ošúchanej podlahe . Oskar prehodí pažu cez ramená milovanej ospalej víly.

Ryšavka predstavuje hlavnému jadru priateľov a dokonca sa podelí o vriaci čaj so škaredou podobou sťa močariská . Plávali vo zúfalej tekutine čudné lístky. Očakával že zo toľkeho hadzania cukru už zo bačoriny vyskočí nasrdeno žaba.

Vidí ako drží si knihovník na tváry falošný úsmev. Vlnili fialkasté pery. Nadvihol kútik úst.

Zmes právd a klamstiev nastavala plynutím príbehov zo úst Abigail ? . Hovorí so záľubou vo hádankách.

Spomenú pozlepenú partičku.  Eadenovu žalostnú výpravu ako si pochutnával na vílom víne prepchával si brucho pekáčmi a drahocenno zlatavými jablkami nepozabudli ani na zatracujúce samostatné historky Danteho tie dopĺňa sám a ohŕňal nos nad zveličeniam no za zrnko nedosiahli voči zlikvidovaniu bazénu počas úplnku Olieho búrlivé exkapády .

Prisadla si Sempre rozchichotala sa až sa prehýbala  . Chrochtajúc odvedie reč.

,, Ako ste leteli ? "

Aspoň bez problémov sa dostali na letisko.  Než dorazili cez brány školskej brány no predtým svištali ulicami bleskovo, že Grayson v hrôze sa chytil za sedadlo. Prespávali vyčerpanie vo vzduchu.

Dantemu tancujú iskierky vo očiach.

Duncan blafuje pod zlostným pohľadom akonáhle sa začínal pokúšať o zošúlaní si dačoho oblbujúceho do cigaretového papieriku .

Nadhodil po kamarátovi nech sa
podelí trochu Dante o najnovšie novinky čo sa dozvedel zo krajiny mrazu.

Pobozká mu jemne líce Sempre.

Divné ?  Náhodna výmena mala hlbší zmysel ?  . On … sa mnou o tom moc nerozprával .“,, Nadáva o nehostinnom ....  ",, chladu ",,  o ...  " ,, mrznutí  zadkov obzvlášť Dreidrinho " spomenul nekonečné trčanie Bell vo vode  a mlčí.

Skľúčeno zakňučala Abigail odmietajúca prehltnúť sedatívum kvôli zlomeninej kosti. Spomenula ako sedela za Javom a držala okolo pása a dávala pozor aby neskĺzol dolu  akonáhle letela gryfom zimnou oblohou skoro ani nič nestalo prežiť parádny otras mozgu a pulzovalo v hlave päsť a všetko sa ponorilo do tmy.

Na pár sekúnd   sa  cítila statečnejšie avšak i hlúpo .

Knihovník nedával na sebe poznať stuhnutie.

Pôsobí málom až detsky. Vytiahnutý a ulízal si vlasy vo efektu mokro.
Kľudný.

No nie ako niekto so  divokými zážitkami zo občianskych bojov a po zoznámení  nadobúda dojem, že každým dňom sa viac nemrtvy vzdaluje ľudskosti.

Muselo  byť morbídne. No síce si pamätal aké to je byť človekom. 

Prosto zostával taký ako toľko čo mu bolo, keď zomrel. No len asi je len divnejší a nebezpečnejší než za živa.

Pricupitala bledulinká knihovníčka so prstom ukazuje mlčanie a zatajila dych, ale potkýňala o vysoké ihličky spadne na kolená Graysona.

Tie fialkasté oči boli také veľké čoby tanieriky , že jej skoro zo udesu vypleští. Naznačila tichúčko prepáč.
  

" Zabudni na to," vykoktá hanblivo priškrceno, keď  ako sa hrnula krv do líc. "Nevadí"

si povzdychla. Hompalala kriedova tabuľka zavesená na šnúrke namiesto periel

,, Hm  " sypala
rozšírila ústa do úškrnku . Potešila Graysona akoby nadobudol  sebadôveru

„Prekvapenia mám v obľube .“

Žmurkal.

Neubránil úsmevu, a keď ani sam nevie no ako je dlho kedy sa smial naposledy musí užívať fakt vo blízkosti podobného však toľko hľadá kníh vo regáloch náhodou pomyslí.

Vyrážalo červenkasté maľovanie viečok ala cirkus. Povrávalo a je  legendou z parížského cintorínu.

Tá práve podá kartu Oskarovi .