Amabo te

kapitola 15 FUNTON

,, Hm ".

Hukot vrčiaceho motora so žiarou reflektorov oznámil príchod ďalšieho auta na pumpu, no vlastne ani sa mu nechcelo spočítať koľkokrát očakával povedomú tvár mávajúcu mu so neskrotným úškľabkom z cesty.

Aurora uchlipkáva horúci čaj, ohrievajúc si skrehnuté prstíky pokiaľ jemu až príliš mohutne zakručí v prázdnom žalúdku neúnavne hlasno upozorňuje

,, hej pusti sa už do jedla " povzbudivo a žoviálne lakťom drgne, pokiaľ sa bokom podopiera oňho, keby tak nevychádzala nadvihol by ju znovu na seba. Tŕpla noha, že nepotlačila grimasu. Avšak okolo toho narobila toľko humbuku až musel nahromadiť slušnú zbierku maškŕt a nápoja, samozrejme so vysokým zaokruhlením výdavku pre postaršiu predavačku aby nemuseli mrznúť tam vonku.

Odhrnul neskrotné vlasy. Sotva dokázal myslieť. Ešte v živote podobné necítil. Bol pohltený dievčaťom. Prešiel palcom po líci a pritlačil si ju tesnejšie k sebe akoby sa inštiktívne bál straty. Ovládal pudy tie sa podmanivo krútia ako na kolotoči strácajúci sa v omračujúcej vášne ako by ju najradšej obsypával bozkami, zakrývajúci kratučkú škriepku znie hlas odmerane bez náznaku ,, som nahnevaný že na seba pútame pozornosť a nie teraz sa nedá ísť hľadať strateného brata je ok " ( vlastne v to dúfa sto pro si nikto nemôže byť ničím istý ), ,,  cukrík   zahryznem si niečo sladké "

logne si poriadny dúšok čaju nevydávajúca radšej najmenší zvuk. No krátko pozrela do očí neskôr sa porozprávame naznačí a neoblomne pripomína mu nedám ti pokoj pokiaľ nebudem vedieť kde je a musí byť pri mne nie len vedieť že je niekde v bezpečí ( vyhodenie z vagónu telo do ramena jednej zo dlhočíznych riek je oficiálna verzia prečo zmizol chlapec a popravde no netuší koľko je pravdy na tom či musel niečo preplávať pomocou inštrukcií a GPS vo vodotesných hodinkách ktoré sa mu ešte pred odjazdom podarilo zaviazať na zápästie s poplacaním aké sa dávajú v odoznievaní nemaj strach ty to zvládneš si veľký chlapisko alebo sa záchranné verzie líšia hryzie osteň hanby a strachu či sa nakoniec predsa nezatúlal nepláve stratený a zúbožený sám ).

Dal jej na čelo nežný bozk. Nedáva najavo svoje obavy a vydýchne so povzdychom ok. Hoci myšlienky poletovali kade - tade ako lístok vo vetre aké sa prilepujú na sklá so dunením vetra. Potlačí vlastné pocity.

Stále upriamuje zo pozornosti na okná ,, dávaj pozor! ",, nutné schovávať z dosahu" ,, musíš sa sústrediť " výria ostré hlasy upozorňujú na nástrahy

Aurora sa zachvela, odrazu úzkostlivo drží postoj nič ma nebolí odvrátila hlavu skrývajúca chvejúce ústa ovláda sa  pred potlačovaním prejavou bolesti rozhryznutím pier do krvy, alebo vnútornej strane líca, akonáhle by začul škrípanie chrupu nasledované zaupením neváhal by ani zopár stotín a to ona to vie.

Stačí sotva počutelný povzdych. Uľaví si  zamrmlaním zopár francúzskych nadávok so kanadskými lenže nie po šepky  zakryje dianie vonku, lebo zadunel vietor a čosi zadunelo na streche stromy sa kývali opadáva žlté a odumierace lístie poletujuce vo vzduchu ( postaršia obsluha zabudla na pohoršené vystrknutie smerom k východu ) , tvár horela zo zahanbenia bola zo dokaličených nôh v rozpakoch. ,, To je vietor ! " roztvárajú sa so škripotom dvere a so ozvenou pleskajúceho a zlovestného pazvuku pokúša o prerazenie hrmotania podivuhodná školáčka, máva so kapesníčkom roh zdobí vyšívanie. Dýchala rýchlo a plytko.