Amabo te

kapitola 13 TRETTON

Napredujú isto vpred. Navigovanie zabralo lesom sa zorientoval nechcel strácať čas tím, že by ju spúšťal dolu a sám sa viac pohybuje pomalším tempom.

Vydrží, únavné plahočenie húštinou napriek tomu, že sa doňho zaprie fučiaci nepríjemný vietor a narušuje stupeň pozornosti nielen so šuštením  borovíc a skrehnutým osadenstvom lesa, aspoň že sa ho stránia väčšieho predátora nevycítil v menšom dosahu ten stret si fakt neželá

,, kto z cirkusu pridáva ľudí na zoznam ?"

,, neviem " vyradenia prebiehajú  kvôli poľutovatelnej neschopnosti oprávneného zotrvania v pulzujúcom žiariaco očarúcom svete umenia a zároveň sa nezabúda na zlato blištavej sláve potulnej zábavy, vyžadujú poslušnosť a disciplínu bez najmenších pochýb

ale asi sa to deje podľa požiadaviek trhu zákazníkov lebo tie nehody sú vážne niekedy čudné

,, vedel si čo sa stane so mnou a kvôli tomu sme sa vzali ? "

priam uvidí ako sa jej v hlave pretáčajú dymiace ozubené koliečka,

naklonil sa a otrel si pery o líce srdce bije každým úderom v synchronne so spriazdnenou dušou nedokáže povedať aké mal šťastie

oprela sa tvárou o hruď

no síce naňho nezazrela, veselo zacukali kútiky úst vlastne stopercentne sa priznal ako strmhlav a po uši prepadol jej kúzlu

ľadový vzduch sa im zahryzol do kože

teplo sa vytrácalo vďaka ostrému vetru vtierájuci pod vrstvy odevu stále ho ťaží mentálna mantra nemôžem pripustiť aby sa z nás stal terč

nezdalo sa už žeby čakala na odpoveď, ale nezmôže sa na nič odkedy spoznal Auroru sa mu život obrátil naruby, bol hotový.

Obloha je stále chladno modrá rovnako fúka vietor až sa zdá akoby štípal do líc. Určite stále lepšie ako vo otvorenej krajine.

Prebleskne krátky tieň bolesti  mimikou ten starý známy dôvod hádok.

Neznáša ako ju náhle pátravo skúma.

Poriadne si odfrkla

bledúčká pokožka ožije lebo sa horlivo zalievala červeňou  je znakom hanbím sa za svoje zranenie, razom zahmlieva rozum špúliaca provokačno pery aspoň dúfa.  Sledovanie je takmer bolestivé, pokúša sa byť nepovšimnutá príliš si ale uvedomuje koľko slabosti ukazuje,

udržiava si povýšený vzhľad no plecia stuhnú a musí trochu tvrdšie zapracovať aby zdvihla svoj dokonalý nos do vzduchu, vie tlmí výčitky čaká obohranú spŕšku ,, mám toho plné zuby " dodávala ublížene či „ nechaj toho konečne blšisko " ,, ja sa o seba postarám "  v jej hlase zaznievava neúnavne zúfalé prosíkanie o to aby pochopil „ dávno je to preč a ja na to chcem zabudnúť  "  nemyslí si že sa s tým zmierila,  stratila balans na vypnutom lane a spadla z výšin „ neustále melieš to isté ale vieš čo ? nebaví ma ťa presviedčať o tom že nikdy nebudem taká akú sa ma snažíš zlepiť zase opäť dokopy ",,  raz ťa omrzím a uvidíš pravdu "

mlčí

krčí ramenami privádzajuca k šialenstvu a potom sa nahlas rozosmiala zabarajúca sa do hrudi.

Musí  zahryznúť nutkanie, aby jej povedal, aby bola opatrnejšia,

zavrčal a zastonal a ona sa chichotala akonáhle sa konečne uvoľnila,

ok už dávno vie, že mu nedá šancu na posledné slovo bez ultimáta, ale nemá zmysel v tom, aby jej praskla bublina. Každý si zaslúži ochraňovať svoje vlastné fantázie

„ miláčik nepustím ťa " no a než spraví další krok, na chvíľu sa odmlčí „ a ty mi to dovolíš ".