Amabo te

kapitola 44 FYRTIOFYRA

Mráz

prebieha chrbticou. Zotrváva plazivé otálanie. Taký mapujúci chlad aký zdobil okenné tabuľky ľadovými kvetinkami.

Oskar si potreboval v hlave zrovnať čo sa vlastne odohralo a mohlo znamenať.

Unavené viečka pomalu zavrel a naklonil hlavu dozadu, rozvalil sa tak aby nezobudil Auroru.

Cíti váhu sa na kolene, práve používa víla ako svoj vankúš.

Vydýchne.

Vrtošivé krehké potešenie sa vo driemotách stále pre seba usmieva  je  preňho najúžasnejšie stvorenie na svete.

Zatúla sa  a stúpalo začervenanie vplazilo po lícach ako spomienky na čas zastavený pod perinou kde existujú len oni, mihotavo  sa skúmali vo tichu odo okolitého sveta, mlčky, v  očiach videl pokušenie.

Túžil práve vdychovať omamnú víliu vôňu do pľúc. Vypnúť. Trýznilo a okradalo o vnútorný kľud dotieravými otázkami

bol schopný dokázať ochrániť ?! . Podvedome si k sebe zovrie pevnejšie.

Mrmlanie zo snenia zmĺka, prestala sa dokonca i vrtieť.

Počul ako Grayson si nervózne hryzie prst a popoťahuje nosom . Spustený animovaný spiderman jasal.

Pokýval smerom ku letuške odhodlaná splniť každé želanie ( hold prvá trieda je vítané cestovanie ) .

Preleteli bezpečnostnou kontrolou letiska sa konečne osušili zo prekvapivej studenej vodnej spŕšky.
Obaluje prúdiaci teplý vzduch a mäkké prikrývky z ktorých vykúkal Grayson chrúmajúci rybičky.

Vŕtalo varovanie nad jednosmerným lístkom do zatratenia.

" Neoprávnené prihadzovanie zakázaných magických ,, drobností ",, prísah " a ,, sľubov " na školskom pozemku kvôli hazardnom stretnutí sú vo kritickej lige ako prekročenie školského poriadku "

No zatiaľ  bilo do očí a nehovorí nahlas, skĺznutie je moc ľahké ako opojenie víťazstvom.

Oskar zazýval, až mu zapraskala čeľusť. Včerajšok sa zdal byť oveľa menej znepokojený nástrahám.

Vďaka bonusovým voľným hodinám nie je žiaden dôvod, aby pri tomto lete trpeli, no predsa Aurora práve vo sne zakňučala,

ani asi nenechala ten bizardný deň cirkusu plávať a bravúrne sa tvári nad vecou.

Žije a dýcha perletkami, zlatými nitami, hodvábom ( ver te či nie prechádza pod prstami nemalo ďaleko odo plášťa zachovavajúci horúčavu zahriacu vás uprostred ľadovej pustatiny či taký ktorým neprenikne žiadne ostrie zato bojovníci vyšitý na látke sa sem tam varovne vztýčia sekerou ) niet piruet a výšok klamlivého dramatu nádherného tanca.

Kosť sa zatlačila dovnútra nohy,  rozbité kosti operáciou sa útrapne scelovali späť tam, kde mali byť, znovu uzavrela zranené končatiny a  viac  nefungujú ako to bolo.

,, Čaká ďalej ? " lenivo zamrká,

drží podľa Bernie , tá ho varuje aby neskočil  ako ona niečo v štýle duch  budúcnosti.

Ozývajú vytrvalo dookola dotieravé šepkanie pochýb vypukol chaos.

Chŕlili nástrahy a neodbytno dotieravé otázky bzučali čoby včelý roj a so výstrahami ostrých žihadiel.

Dunia stále viac bolestivejšie spánky, tá prílivová vlna desilúzií bolo toho trochu až príliš na spracovanie.

Trpká príchuť minulosti sa valcuje mysľou.

Paddy meno podivuhodnej  čarodejnice ( omnoho odvážnejšia než by sa dalo povedať ) ,  tá sa ocitla vo žalostnejšom dobrodružstve.

Vo  katastrofálnej situácii. Ešte dieťa, vyvrhnuté do sveta kde ju už viac nikto  nechcel.

Nikto  nič nečakal . Opovrhnutiu. Odstrkovaniu. A sama čelila problémom. Posmechu. Takmer. Nebola prehliadla klamstvo a videla skutočné oči, ktoré prosili, nemožné povedať mu nie.

Vraj sedávala vo oblúku a pozorovala oblohu akonáhle padala hviezda vyšepkávala  si  prosbu.  Usmievala  krivým úsmevom, ktorý ukázal zuby, prekrížila si zasneno prsty.