Amabo te

kapitola 17 SJUTTON

,, Hm " hlasno vydýchne. Adrenalín vyprcháva. Padajú naňho udalosti dneška, podobné akoby ho prevalcovala delová presnejšie demoličná guľa nepredstaviteľne likvidačno drastickou silou roztrieštujúca telo na milión kúskov,

stále vyžmýkaný zo posledných síl a už by najradšej zaspal pod prúdom horúcej spršky a no práve tá je jedným pôžitkom na ktorý by bolo múdre sa upriamiť ( spať je misia z tej nesmieš neúspešne hmmm.... nezabudni spánok, ľahnúť si do postele čo sa zdá ťažké keďže nie sám,.. sústredenie musíš používať logiku ! ).

Omamné, drobnučké ihličky uvoľňujú ubolené a stuhnuté svalstvo zmýva krv, bahno mizne vo vodnom vírovom oku  a rozvetvené trubky hrkotajú naprieč zamotanej spleti budovy,

dokáže vidina nového domova naplniť súčasne tak iskrivou nádejou i strachom.

V hĺbke srdca samo sebou vedel, že oblboval sám seba, pritiskne si dlaň k srdci buší stále rýchlejšie

a pohotovo sa nakloní, dobre chcel si užívať zmyselnosť hodvábneho tela.

Málom ju stratil a stále vie, že do konca svojich síl urobí čokoľvek aby ochránil neuchopitelne milovanú krásku len nech zostane s ním.

Začal jej opatrnno omývať ranky má krehkú jemnú pokožku posiatu zahojenými jazvami tie čerstvé mala rozškriabané až po kolená, akonáhle skúmal zranenia

nenávidí , keď takto trpí „ nie je také strašné ani tie škriabnutia nebolia "

predsa ucukla

,, bolí to " vyrazí zo seba,

,, uuuuufs " obdarí neveselými, napätými úsmevami, zato výraz vyjadroval neskrývaný odpor nepreháňaj

,, ok "

opatrne obmýva každučký kúsok pokiaľ zo seba vydá protestné „ snaž sa viac sústrediť o čom ťa doochrapčania prosíkam ",, nie som dieťa "

,, praješ si ma napraviť ale zostávam mrzák " umlčí poslednú vetu

vyráža dych zároveň úplne ničí je magické slnko a on planéta akoby ju musel oblietavať

,, neznášam ako so mnou zaobchádzaš, blcháč neberieš ma za dospelú ? "

nadvihol neveriacky obočie a veľa významne sa zameriava zvlášť na hruď

„ nezahráme si obľúbené triky a nepopustíme omnoho viac zábavy "

„ Aurora "

,, vieeeeem, viem, viem počkáme pár dní a vyrazíme hneď za Graysonom akonáhle budeme oficiálne prijatí " odpovedala so zavretými viečkami.

Sotva zreteľne sa pohla, vzpomenie si, že naraz skákala radosťou bez seba ako drobca zase čoskoro uvidí

až sa mu malinko zatočí hlava keď zameriava hlboké a modré očiská, na chvíľku kľudné skoro zrkadliace

bez ponurého výrazu bledučkej tváre zdobí chichotanie je málom uchvacujúce ako ona, znie to trochu omamujúco, ale iskrivo

,, ooooooh žiadna polámaná bábika " precedí medzi zuby .

Postaví sa na špičky a perami sa otrie o ústa začína podobne ako v krutá karikatúra noci akú prežil pred niekoľkými hodinami

mapuje pohladzaním po hrudi a všade , kde sa škádlajúce končeky prstíkov dotknú kože, vykvitne pocit tak mraziavo páliaci vyvoláva zúfalé žiadostivé vášne ,

pery sa otrú o jej to je skoro ani bozk, ale teraz je nejako bližšie sálá príjemným teplom.

Tak moc tuží preskúmať, kam by príťažlivosť doviedla ... oprie hlavu o rameno a dych pošteklí v ohbí krku,

do tohoto bodu sa nedávno dostal, ale náhle si to praje tak bolestivo, že je to k nevydrženiu,

položí dlaň na bedrá, žatiaľ čo druhá spočine strategické miesto rebier zamumlá do spánku ,, však nespravíš hlúposť "

„ jasne že nie," vydýchne ,, o tom toto ",, ..... nepokazím"

,, neodchádzaj " snaží si spomenúť na všetky kľučky víl

,, nevytrácaj sa a nemizni preč ok cukrík "

„ stopro nie "

mlčky zviera v náručí, dokiaľ nevychladne voda a skloní sa pričom pritiskne ústa na čelo,

telo povolí a zamysleno prikývla.