𝐜𝐡𝐚𝐩𝐭𝐞𝐫 𝐬𝐞𝐯𝐞𝐧

274 55 4
                                    

Doktor Humphrey si ladne sadol na stoličku, ktorú si prisunul zozadu, a pohľadom si premeral všetkých jedenástich, keďže jedna stolička bola ešte stále prázdna. „Tak, myslím, že môžme začať. Takže, poniektorý asi neviete, ale ja som doktor Humphrey a..."

Začínajúci prejav prerušilo hlasné buchnutie dverí a následné vbehnutie do kruhu. „Prepáčte, že meškám, ale... No, to je jedno. Už som tu."

Chlapec, ako inak zahalený iba do čiernej, si sadol na voľnú stoličku oproti mne a ja som sa zahľadela do jeho tváre, ktorá mi bola kompletne cudzia. Spokojne som si vydýchla a i keď to bol jeden cudzí medzi desiatimi známymi, dodalo mi to pocit pokoja. Doktor Humphrey nového člena tohto tímu privítal kývnutím hlavy a opäť si nás premeral pohľadom. 

Všetkých dvanástich.

𝐓𝐄𝐑𝐀𝐏𝐈𝐀 𝐇𝐕𝐈𝐄𝐙𝐃𝐀𝐌𝐈Where stories live. Discover now