𝐓𝐄𝐑𝐀𝐏𝐈𝐀 𝐇𝐕𝐈𝐄𝐙𝐃𝐀𝐌𝐈

𝐜𝐡𝐚𝐩𝐭𝐞𝐫 𝐞𝐥𝐞𝐯𝐞𝐧

„Dúfam, že mu v strede terapie neprepne a všetkých nás tu nezmláti."

Roosveltovi na tvári sídlil drzý úškrn, ktorý ma prinútil nakloniť sa bližšie k jeho uchu. „Už ti niekto povedal, aký si idiot, Roosvelt?"

„Nie..."

„Tak máš šťastie, že máš mňa. Si idiot, Roosvelt."

Nahnevane som sa od neho odtiahla a snažila som sa sústrediť na slová vychádzajúce z úst doktora Humphreyho. Nevyzeral, že by vedel, čo robí. Mal okolo seba dvanásť detí, ktoré sem prišli, aby sa naučili žiť plnohodnotný život so svojimi chorobami, a vyzeral trochu stratene.

Nakoniec sa vyrovnal, upravil si kravatu, ktorá sa od momentu, kedy prišiel, ani nepohla a zahľadel sa mi do tváre. „Dobre. Upustíme trochu od témy choroba. Čo keby ste mi povedali vaše znamenia zverokruhu?"

Roosvelt sa nahnevane postavil a prst namieril na hruď doktora Humphreyho. „Počúvajte, doktorko. Neviem, či ste si to tu pomýlili s ihriskom, ale ja, i všetci tuto, sme prišli kvôli tomu, že potrebujeme pomoc. Seriem na znamenia zverokruhu. Chcem aspoň jeden večer zaspať bez toho, aby mi po lícach netiekli slzy. Je to také ťažké pochopiť?"

★