V miestnosti na krátku chvíľu zavládlo ťaživé ticho. Každý pohľadom skúmal svoje ruky, i keď si ich poznali do najmenších detailov. Ja som pohľadom skúmala Bellu, ktorá sedela vedľa doktora Humphreyho.
Naposledy som ju videla pred víkendom, v piatok. Na plecia jej padali krásne, gaštanové vlasy. Tak si ju pamätám už od základnej školy. No Bella, ktorá mi sedela pred očami, už viacej nebola obrazom v mojej hlave. Gaštanová hriva sa nachádzala pravdepodobne v koši nejakého kaderníctva a jej zhovorčivosť očividne taktiež.
„Volám sa Bella a v piatok mi diagnozovali prosopagnóziu. Takže ak si vás zajtra nebudem pamätať, nie je to vaša vina. I keď by ste si nemuseli teraz farbiť vlasy."
„Ďakujeme, Bella. Budeme sa snažiť, aby si si nás zapamätala do konca života."
Doktor Humphrey sa poobzeral po miestnosti, aby sa uistil, že sme jeho vtipu porozumeli. Nikomu to však neprišlo vtipné, a tak sklamane zvesil hlavu a rukou ukázal na cudzinca, ktorý mal posledné slovo.
„Ehm... Ja som Chase a trpím schizofréniou. Beriem lieky, takže príznaky už sú mierne potlačované. Rád vás spoznávam."
Ahoj, Chase!
★
KAMU SEDANG MEMBACA
𝐓𝐄𝐑𝐀𝐏𝐈𝐀 𝐇𝐕𝐈𝐄𝐙𝐃𝐀𝐌𝐈
Cerita PendekAká je šanca, že sa v jednej miestnosti s trinástimi stoličkami stretnú ľudia, ktorí trpia rôznymi psychickými chorobami a žiadne znamenie zverokruhu sa neopakuje viac ako raz? Malá, no predsa čítate príbeh, ktorý práve o tomto je. Terapia hviezdami...