𝐓𝐄𝐑𝐀𝐏𝐈𝐀 𝐇𝐕𝐈𝐄𝐙𝐃𝐀𝐌𝐈

𝐜𝐡𝐚𝐩𝐭𝐞𝐫 𝐟𝐨𝐮𝐫

„Poznáme. Poznáme sa už od základnej školy, Roosvelt. Dokonca sme jeden rok bývali oproti sebe, predtým ako sme sa odsťahovali."

Chápavo prikývol, no nevyzeral, že by ma reálne chápal. Oprel sa o chrbát stoličky a po chvíli si na hlavu natiahol kapucňu. Očividne on nemal záujem poznať moje meno a tak som zopakovala jeho čin. Chýbala mi už len spomínaná kapucňa a vyzerali by sme ako dve kôpky nešťastia. 

„Ehm... Neruším? Má tu byť nejaká terapia a ja neviem, či..."

Ako na povel sme obidvaja zodvihli hlavy, načo sa nám pohľad naskytol na Avu, našu spolužiačku. Hanblivo stála, s rukami prekríženými na hrudi, pri dverách a skúmavo skákala pohľadom z jedného na druhého.

„Na tú terapiu čakáme i my dvaja, takže si tu asi správne."

Ava bola nádherná. Každým jedným pohybom sa jej zlaté vlasy húpali zo strany do strany a človek by povedal, že je to ten najšťastnejší človek chodiaci po tejto planéte. No očividne to tak nebolo, keďže sedela na jednej z dvanástich stoličiek.

Premýšľala som nad všetkými našimi spolužiakmi a vecami, ktoré o nich nevieme. Napríklad, čo také môže trápiť na prvý pohľad šťastnú Avu? A tichého Roosvelta?

★