Už ubehol nejaký čas a Mingiho nikde. „Počujte vy dve hrdličky, moc mi nepomáhate!” povedala Mia a pozrela sa na Honga a Naty ktorý boli na sebe prilepený ako kliešte a stále sa rozprávali. „Mali by sme sa rozdeliť, vy dvaja choďte ešte pozrieť na námestie a ja pôjdem do skateparku!” „Rozkaz mami.” povedal Hong a prekrútil očami a zo smiechom potiahol Naty a išli na smer hlavné mesto. Mia sa zatiaľ išla obzrieť na autobusovú stanicu a okolo školy. „Bože môj, snáď nedostal aj nejaké krídla a odletel do teplých krajín.” frflala si Mia popod nos keď v tom však zahliadla osobu na streche školy. Mia si vytiahla mobil a nastavila si tam foťák ktorým si tú osobu priblížila. Bol to Mingi a sedel na streche školy. Mia sa ponáhľala na strechu školy aby sa s ním porozprávala, aj keď vedela že to nebude moc príjemný rozhovor.
Zatiaľ čo Mia behala po škole tak Naty s Hongim si behali po meste a robili blbosti. „Už dlho som sa takto nezabavila, Mia je síce šialená ale s ňou sa cítim inak ako s tebou.” povedala Naty na čo sa na ňu Hong pozrel a usmial. „Tak to mi je veľkou cťou princezná.” keď to povedal tak sa poklonil. Naty sa na ňom zasmiala a celá sa začervenala. „Tak takto mi ešte nikto nepovedal.” „Ako to, však si zlatá baba, neverím že ti ešte nikto nepovedal že si princezná.” „Nie nepovedal, toto ti môžem od prisahať.” „Inak, povedala si Mií o tom že si išla ráno so mnou do školy?” „Nie, to som je ešte nepovedala, ale poviem jej to. Zatiaľ nemusíš kaziť pekný deň a ešte s takýmito otázkami. Kým si ju nespomenul tak som sa pri tebe naozaj cítila ako princezná.” „Ouuu tak prepáč, nechcel som uraziť moju princeznú.” „Ouuu, tak teraz som už dokonca tvoja princezná hej?” „Hej, a aj stále budeš, pokiaľ ma neodmietneš.” „A s čím by som ťa mala odmietnuť?” „Mám na teba totiž jednu otázku.” „No už to viklop Hongi, nemám rada keď ma niekto naťahuje.” „Nechcela by si so mnou chodiť? Ja viem nepoznáme sa dlho, ale... Nedokážem si pomôcť, si iná ako ostatné baby a pri tebe mi ani nevadí že si v prváku.” Naty ostala chvíľku zrazena a tak si sadla na fontánu ktorá bola na malom námestí. „Vedel som že to je blbosť sa ťa to pýtať, prepáč.” „N-nie je to blbosť, Hongi rada budem s tebou chodiť, už keď som ťa spoznala tak si sa mi zapáčil, len bojím sa že ti niečo spravým keď si zistil že som rovnaká ako Mingi.” „Nie, nie princezná, toho sa nemusíš báť, ja ťa mám rád takú aká si, aj keby sa stalo hocičo tak budem vždy štát pri tebe, bez ohľadu na to čo to bude.” Naty nikdy v živote necítila tak silné emócie ako pri Hongjoongovi. Bola veľmi šťastná že sním mohal byť práve teraz a že práve on sa jej to spýtal. Naty sa do očí začali hrnúť slzy. „Nie princezná, nesmieš plakať, nechcem aby si plakala.” Naty iba kývka hlavou a v tom ju Hongjoong pobozká na pery. Naty bola ako v siedmom nebi a želal si v tento moment aby to nikdy neskončilo.
Mia zatiaľ vyšla hore na strechu kde si pomaly prisadla k Mingimu. „Ahoj.” povedal Mia no Mingimu sa moc odpovedať nechcelo. Mia sa teda oprela o ruku a pozerala sa na výhľad zo strechy školy. „Je tu moc pekne, už tu chodím tri roky a do teraz ma nenapadlo sem ísť.” Mingi sa v tom na Miu pozrel a trochu sa pousmial. „Takže už viem že sa sem nevrátim.” povedal Mingi a odfrkol si. „Mingi, čo ti na mne tak vadí? Nič som ti nespravila a Hongjoong s Naty dobre vychádzajú, mám pocit že až moc dobre.” „Ouu, aj ty si si to všimla?” „Čo?” „To ich neustále vypisovanie a tak?” „Nie to som si nevšimla, niesom totiž s Naty na izbe.” „Aha.” „Ešte, do teraz si mi nepovedal na otázku ktorú som ti položila.” „Ty mi nevadíš, len...nemám poslednú dobu moc náladu sa s niekym zoznamovať.” „Jasné, chápem. Tak ja ťa nechám tak, ale chcem sa spýtať či si v poriadku? Hong mi totiž povedal že ráno si odišiel z izby skôr a bal sa o teba že kde si zmizol.” „Ani sám neviem čo sa so mnou deje, ako keby som niečo v sebe mal, ale mám problém to ovládať. Dneska ráno...dneska ráno som na skrinky vypálil znaky, nevedel som ani sám čo som poriadne robil, ani neviem čo tie znaky znamenali, ako keby ma to ovládalo a ja som nevedel čo s tým mám robiť.” „Tak preto máš okuliare na očiach?” „Bojím sa že keď niekto uvidí moje oči tak sa ma zľakne.” „Môžem sa na ne pozrieť?” v tom sa Mingi dosť váhavo pozrel okolo seba. Mia ho chytila za ruku a snažila sa ho ukľudniť. „Neboj sa, tu ťa nikto neuvidí.” Mingi sa začal pomaly dávať dole okuliare a keď ich dal dole tak s a pozrel na Miu. Mia sa mu pozrela priamo do jeho oči kde mu ako keby tancovali plamene. „Mingi, teraz ti niečo poviem, z hlboka sa nadýchni a pomaly vydýchni, musíš sa upokojiť.” Mingi iba prikývol a urobil to čo mu Mia povedala. O asi päť minút sa mu oči vrátili do pôvodného stavu. „Toto ti posiela jedna osoba, mal by si si to zobrať a nosiť to stále pri sebe.” „Prečo, mi vlastne pomáhaš? Za to že som ťa včera aj s Naty urazil mi ešte dokážeš pomôcť?” „Ako si nás urazil?” „Povedal som Hongjoongovi že s vami nechcem mať nič spoločné a odišiel som preč, bolo to ešte vtedy keď sme boli pri skateparku, ty si si to nevšimla?” „Asi nie, bola som myšlienkami úplne inde, aj Naty musela po mne hodiť topánku aby ma prebrala.” Mingi sa zasmial a chytil sa za hlavu. „Prepáč mi.” „Nemusíš sa ospravedlňovať, keď si nechcel s nami byť tak si nemusel, ani ja som to moc nechcela, ale kvôli Naty spravým všetko, je to moja naj kamka.” „Tak to ti veľmi dobre rozumiem, s Hongjoongom som na tom úplne rovnako. Mám pocit že máme až moc spoločného Mia, hlavne našich kamarátov.” „Vidíš, inak keď ich spomíname, mala by som im zavolať že som ťa našla aby sa vrátili späť.” „Vy ste ma všetci hľadali?” „Hej, išli sme aj za riaditeľkou aby nás uvoľnila zo školy a pani proferoka z geografie sa za nás prihovorila. Hľadali sme ťa všade, dokonca sme boli aj v skateparku, teda ja som tam bola a oni zatiaľ boli v meste.” „Naozaj ti ďakujem Mia, aj Naty a Hongjoongivi. Ešte nikto pre mňa neobetoval školu aby ma hľadal, po väčšine na mne všetci kašľali, okrem teda Hongiho.” „Za málo, pre kamaráta hocičo.” Mia potom zvolala Naty aby sa vrátili do školy.
No nakoniec až dve časti za sebou, kto by to povedal 🥰🥰však čo človek neurobí pre kamarátku. 🌪️💧🌱🔥Túto časť venujem mojej kamarátke anime_girl_88❤️❤️❤️
YOU ARE READING
4 Živly 🌱🔥💧🌪️
RandomMedzi nami ľuďmi sa schovávajú aj ľudia s niečim výnimočným. Sú to ľudia ktorým boh zveril schopnosti po ktorých len ostatný môžu túžiť. No ľudia si neuvedomujú že keď tieto živly vyprovokuju tak spôsobia katastrofu. Katastrofu ktorá môže spôsobiť a...