Keď Mia dovolala s Naty tak sa pozrela na Mingiho. „Poďme dole, Naty s Hongim už sú na ceste sem. Povedala som im že sa stretneme na ihrisku.” Mingi sa pozrel na Miu ktorá mu podávala ruku. Chitil jej ruku a zdvyhol sa zo zeme. Pomaly zišli dole a išli ku ihrisku pri ktorom stál altánok. „Poďme si sadnúť tam.” povedala Mia a ukázala na altánok. Spolu s Mingim si išli sadnúť a čakali asi pol hodinu ešte na Naty a Hongjoonga. „Mia, môžem sa ťa ešte niečo spýtať?” „No jasné.” „Som jediný kto má takéto problémy? Alebo skôr či poznáš ešte niekoho zvláštneho ktorý má také problémy ako mám ja?” Mia chvíľku váhala či mu to má povedať, ale aj tak sa to časom dozvie tak či onak. „Nooo, je tu jedna osoba...už ju poznáš aj ty.” „Myslíš Naty?” „Hej, ale ona zatiaľ dokázala udržať svoju silu pod kontrolou, zatiaľ čo sa jej objavilo tak boli jej sfarbené oči.”„Aké mala oči?” „Ak myslíš čo sa v jej očiach dialo tak to bolo ako keby sa vietor hral s jej očami. Boli šedé a všetko sa v nich hýbali, zo začiatku som mala strach o ňu no potom som jej pomohla a vrátili sa jej oči do normálu. Od vtedy už sa jej to nestalo, teraz má tiež svoj talizman ako ty a dúfam že vám pomôže.” „Ako dlho sa už s Naty poznáš?” „Už od základnej školy, keď som bola tretiačka tak Naty prišla ako prváčka a každý jej ubližoval. Rozhodla som sa že sa s ňou zoznámim a keď som s ňou hovorila o tom čo jej všetci robia tak som sa rozhodla že jej pomôžem a že budem s ňou kamarátka. Nedokázala som sa totiž pozerať na to ako je ubližujú. A ty si ako dlho s Hongim?” „Fuuuh síce nie tak dlho ako ty s Naty, ale už je to 5 rokov. Poznám ho síce už od základnej školy, ale tam sme sa nebavili. Potom Hongjoong prepadol a začal so mnou chodiť do triedy v deviatom ročníku. Začali sme spolu vychádzať a rozhodli sme sa ísť na tú istú stredný školu. S Hongjoongom som to nemal ale moc ľahké pretože zakaždým sme mali nejaký prúser, pamätám si že nás raz kvôli tomu vyhodili skoro zo strednej.” Mia sa začala smiať a Mingi tiež. Potom zrazu započuli ako na nich niekto kričí. Bol to Hongjoong ktorý poskakoval od radosti a hneď za ním išla aj Naty. „Bože Mingi, konečne sme ťa našli. Kde si bol?” Mingi sklonil hlavu a pozrel sa na Miu. „Čo sa stalo?” spýtala sa Naty a sadla si vedľa Hongjoonga. „Ide o to že tie skrinky ráno som spálil ja.” povedal Mingi a sklonil hlavu. „Pozri sa Mingi, to už je jedno hlavne že si v poriadku.” povedala Naty, chcela sa ho dotknúť no vedela že asi by nemala keďže ju moc Mingi nemusí. Oprela sa o Hongiho a chytila jeho ruku do tej svojej. Mingi v tom vypúlil oči a pozrel sa na Miu a potom zase na Naty a Hongjoonga. Mia sa pozeral na Naty ktorá bola tak vyčerpaná že zaspávala na Hongiho ramene. „Naty, môžem sa ťa spýtať kde si dneska ráno išla keď si si niečo musela vybaviť?” Naty pootvorila oči a pozrela sa na Hongjoonga. „Jaa...musela som ísť ku babke zobrať niečo na jedenie lebo mama mi nemala z čoho urobiť desiatu.” „Jaaj, jasne chápem, aj na základnej si tak chodila.” „Hej.” Naty sa bála povedať o sebe a Hongjoongovi, nechcela aby to ešte vedeli a tak sa s Hongim dohodla ešte v meste že sa to pokúsia nedať moc najavo. Aj keď už tie spojené ruky boli dosť podozrivé. Mia vedela že jej Naty klame, ale nechcela aby bola nešťastná. Vedela že niečo sa deje medzi ňou a Hongjoongom, ale nevedela že už spolu chodia. Myslela si že tie ruky sú len preto lebo sa Hongjoong bál o Mingiho a Naty sa ho snažila upokojiť. „Čo keby sme dneska išli do toho parku?” navrhla Mia na čo však Naty moc nezareagovala. „Ja by som mohol.” povedal Mingi a pozrela sa na Hongjoonga. „Dneska nemôžem, mám nejaké veci ktoré si musím ísť vybaviť. Je to ohľadom internátu a veci okolo neho. Mama mi povedala že jej mám poslať papiere o dochádzke a ja to chcem mať už z krku.” „Jasné chápem, a čo ty Naty?” „Som moc unavená a dneska mám ísť ku babke, ráno mi povedala aby som sa u nej poobede zastavila.” „Aha.” odpovedal Mia dosť sklamane. „Tak pôjdeme len mi dvaja?” navrhol Mingi na čo sa Naty s Hongim na neho prekvapene pozreli. „Tak dobre, mali by sme ísť domov. Idem sa najesť a okolo 15:00 sa stretneme tam.” „Dobre.” prikývol Mingi a trochu sa usmial. „Už by som mala ísť aj ja domov, mama povedala aby som prišla skôr domov lebo sa musím najesť a potom idem ju tej babke.” „Máš pravdu, tak mi sa ešte vidíme dneska Mingi.” povedala Mia a Naty sa s ňou pobrali preč a chalani pomaly išli na internát.
Dneska budú vonku zase dve časti, dúfam že sa vám táto časť páčila. V ďalšiej časti sa dozviete niečo extra. 🌪️💧🌱🔥
ESTÁS LEYENDO
4 Živly 🌱🔥💧🌪️
De TodoMedzi nami ľuďmi sa schovávajú aj ľudia s niečim výnimočným. Sú to ľudia ktorým boh zveril schopnosti po ktorých len ostatný môžu túžiť. No ľudia si neuvedomujú že keď tieto živly vyprovokuju tak spôsobia katastrofu. Katastrofu ktorá môže spôsobiť a...