PREČO? /RM~

7.🥺

~Time skipe~
Už bol večer okolo 19:20. Celý deň sa nič zaujímeve nedialo. Hrali ste fľašu a pozerali filmy. Ty, Jin a Viki ste boli v kuchyni a robili včer zatial čo chalani boli v obývačke a rozprávali sa.
5.min neskôr
,,Večeraaa!" Zakrical na vsetkých Jin a vy s Viki ste prestreli stôl. Zrazu ste počuli dupotanie ako keby bežalo stádo koní. Chalani dobehli do kuchyne a sadli si za stôl.
,,Čo je na večeru?" Opýtal sa Yoongi.
,,Dnes sme večeru pripravolali mi s Viki a Jin nám pomáhal. Takže máme pirohi" Zaškerila si sa a sadla si za stôl.
,,To je niake slovenské jedlo?" Opýtal sa
Jungkook.
,,Presne." Odpovedali ste jednohlasne s Viki. ,,Tak dobrú chuť." Povedal Jin a všetci ste sa pustili do jedla.
,,Wow to je naofaj výbofné." Udivene poedal Jimin s plnými ústami na čo ste sa s Viki zasmiali.
,,Mali by sme nieco také mať aj u nás" Povedal Tae a vsetci prikývli
15min. neskôr
Keď sme dojedli tak chalani vstali od stola, poďakovali a zmili niekde v dome. Vy s Viki ste sa na seba iba nechápavo pozreli lebo chalani nechali všetok riad na stole a ani sa nepokúsali to dať aspoň do drezu. ,,Ach" Povzdychol si unavene Jin keď to videl a začal všetko zbierať. ,,Nechaj to tak Jin mi s Viki to urobíme choď si ľahnúť vyzeraš unavene." Vrúcne ste sa s Viki na Jina usmiali. ,,Dievčatá to je v pohode, uz som si zvy-" Nestihol dopovedať lebo mu Viki skocila do reči. ,,Jin naša kuchyňa náš neporiadok. A teraz si choď ľahnúť ved si cely deň na nohách."
Jin sa na vás ďakovne usmial a objal vás. ,,Ďakujem vám ste naozaj úžastné." Obiatie ste mu opätovali a potom ho už pustili aby sa mohol ísť vyspať.
~Time skipe~
S Viki ste všetko naložili do umývačky a ušli spať. Popriali ste Jinovy, Taemu a Kookovy ktory spali na gauči dobru noc a išli spať.
~Ráno~
~Y/N~
Ráno som sa zase zobudila vedľa Namjoona. Bol naozaj krásny ale už ho nechcem zase zobudiť tak som vstala z postele a išla do kuchyne spraviť raňajky. Ked som zišla dole dúfala som že na gauči uvidím nie len Taeho a Kooka ale aj Jina. Nechcem aby azse vstával tak skoro. Chvála bohu Jin spokojne spal. Prišla som so kuchyne a pozrela sa na hodiny ktoré boli na stene. Bolo 8:00 pravý čas robiť raňajky. Urobila som lievance ktoré som poliala javorovým sirupom a ku tomu nasekala ovocie. ,,Ahoj" Ozvalo sa zamnou na čo som sa zľakla. ,,Oh ahoj" ,,Čo robíš?" Opýtal sa ma Jimin. ,,Lievance so sirupom a ovocím." Povedala si s úsmevom. ,,Mňaaam." Povedal Jimin ako malé dieťa a sadol si za stôl. ,,Ehm Y/N môžeme sa ťa niečo opýtať?" Hanblivo sa na mňa Jimin pozrel. ,,Jasne čo potrebuješ?" ,,Nooo tak som rozmýšľal, žeee...ako to je s vašimi rodinami ked máte obidve len 20 a už byvate samé?" Uprimne táto otázka ma zaskočila. Ale no okej. ,,Tak moja rodina býva v Prešove a Vikina v Banskej Bystrici. Moji rodičia a Vikina mama nám kupili dom pre prípad, že by sme nenazbierali samé peniaze na bývanie. No ja som sa pohádala s mojimi rodičmi kvôli tomu, že moju sestru mali radšej ako mňa stále brali ohľad iba na ňu tak som prišla sem no a Viki..." odmlčala som sa lebo to je rrochu horši pribeh. ,,No ona sme prišla  keď jej z-zomrel o-otec pri autoneh-" Nedopovedala som lebo do kuchyne vošla Viki a neveriacky na mňa pozerala. Tak ja som krava prečo som radšej nedržala hubu?! Pomyslela som si. ,,Ako to môžeš len tak hovorit o mojom otcovi?! Vieš že si o tom mala vediet iba ty!! Ako si mohla!" Kričala po mne Viki. Mne sa nahrnuli slzy do očí. Že ja krava som vôbec niečo hovorila. Viki vybehla hore do izby a potom zase zišla dole a buchla vchodovými dverami čo zobudila Jina, Taeho a Kooka. Ja som spadla na kolená a začala silno plakať. Jimin ku mne prišiel a objal ma. ,,Prepáč nemal som sa to pýtať naozaj mi to prepáč Y/N." Ospravedlňoval sa mi Jimin. Pre boba ved ja som mohla zaklamať, že sa napr. tiež pohadala s rodičmi ale nie ja hned všetko vykecám ja tlčhuba. Bola som na seba strašne nahnevaná. ,,Jimin to nie je tvoja chyba, neuvedomovala som si čo hovorím nemohol si to vedieť." Stale som mu plakala do hrude. Ked v tom prisli do kuchyne chalani. ,,Y/N pre preboha čo sa stalo?" Ku mne a Jiminovi pribehol Joon. Ostatný sa na nás nechápavo pozerali. ,,Rozprávala som sa s Jiminom a povedala som niečo o vikinej rodine čo som nemala." Povedala som a nanovo sa rozplakala. Jimin sa postavil a opýtala sa ma. ,,Nevieš kde mohla ísť Viki?" Nechápavo som na pozrela na Jimina a prikyvla. ,,Áno viem, väčšinou keď si chce vybiť zlosť alebo pretriediť myšlienky tak chodí do fitka. Je to len 10 minút odnás. Pôjdeš rovno potom prvá odbočka doľava a tam by si mal vidieť veľký nápis Fittnes." (ju fitka boli este otvorené) Povedala som roztraseným hlasom. Jimin prikývol. ,,Okej. Ideš tam somnou?" Pozrela som sa na Jimina pohľadom ako ' to mysliš vážne'. ,,Myslíš že sa bude somnou teraz rozprávať? Nie choď iba ty...a prosím povec jej, že ma to mrzí." Jimin prikývol, zobral si bundu a vybehol z domu. Ja som bola stále v Joonovom objatí. Po asi 5 minutach som sa ako tak postavila a naraňajkovala sa...no teda ak sa tá nazvať raňajkovaním hrabanie sa v jedle so smutným pohľadom
~autorov pov.~
Jimin vybehol z domu a vybral sa do fitka za Viki. Mrzelo ho, že sa diečatá pohádali.
10min. neskôr
Jimin bol uz vo fitku a hľadal Viki. Veľa ľudí tam nebolo tak by nemalo byť ťažké ju nájsť. Zrazu počul tlmené úderi ako keby niekto boxoval. A mel pravdu ked vosiel do vedľajšej miestnosti tak videl Viki ako celou silou boxuje do mechu a plače. 'WOW' pomyslel si Jimin. V jeho očiach vyzerala Viki úžastne keď boxovala a bola celá spotená. Pokrutil hlavou aby zahnal myšlienky a vydal sa za Viki. Postavil sa od nej asi na 10 metrov. ,,Ehm Viki?" Upozornila na seba Jimin. Viki sa na neho vystrašene otočila. Bolo vidno jej uplakané smutne očí. ,,Oh Jimin čo tu robíš?!" Nechápavo sa na neho pozrela, dala si dole boxovacie rukavice a napila sa vody. Viki si sadla na lavičku a Jimin vedľa nej. ,,No vieš prišiel som sa ti ospravedlniť za to čo sa stalo." Jimin sa na ňu smutne pozrel. ,,Ah Jimin ty za to nemôžeš. To Y/N ti nemala hovoriť o mojej rodine." Bez pohľadu na Jimina a bez emócií mu odpovedla. ,,Nie to ja som sa pytal na vaše rodiny lebo som chcel vedieť ako to, že máte iba 20 uz byvate samé." Jimin jej prevynilo odpovedla. Viki sa na neho odmerane pozerala. ,,Ale aj tak ti to nemalla hovoriť! A prečo vlastne neprišla aj ona?" Viki mierne zvýšila hlas. ,,Lebo si myslela, že s ňou nebudes hovoriť a ešte ti odkazuje, že ju to naozaj veľmi mrzí a, že si neovedomila čo hovorí." Smutne jej odpovedl. ,,Má aj pravdu nehovorila by som s ňou." Nahnevame pozerala do zeme. Jimin bol ticho a objal ju okolo pliec. Keď zrazu začala Viki hovoriť. ,,Bolo mi 18 keď sa to stalo." Jimin nechápal o čom hovorí ona sa ne neho iba usmiala. ,,Toto s mojim otcom. Prave mi skočil trening. Chodila som na golf a nechcelo sa mi ísť pešo domov tak som zavolala otcovi aby so mňa prišiel. Čakala som tam asi 45 minút a to cesta od nášho domu na golfove ihrisko trvá autom iba 15 munút. Zavolala mi mama, že mam príst ihneď do nemocnice. Vôbec som nechapala. Ked som tam došla videla som môjho otca ako leží na posteli a okolo neho sú samé prístroje. Povedali mi, že mal autonehodu a je v ohrození života." Viki začala plakať. ,,Keď som ho chytila za ruku tak som už necítila pulz, pozrrla som sa na prístroj a tam bola iba rozná čiara. Ihned ma od neho odtiahli a začali ho oživovať. Ale už sa im to nepodarilo a uz som iba videla ako ho prikrývajú plachtou. Je to iba moja chyba." Začala silno plakať a dala si tvár do dlaní. Jimin a postavil a kľakol si ku nej. Dal je dole roky z tváre a vrúcne sa na ňu pozrel. ,,Toto už nikdy nehovor." Viki sa na neho nechapavo pozrela. ,,Nikto za to nemôžem. Také veci sa dejú a aj diať budú tomu nezabrániš. Teraz sa na teba tvoj otec urcite pozera a teší sa, že je z teba múdre a krásne dievča." Viki sa na neho pozrela uplakanými očami a zacervenala sa. ,,A teraz sa zbal a pôjdeme domov. Vsetci sa o teba boja. A musíte sa porozpravať s Y/N." Viki iba prikyvla a isla sa zbalaiť
Doma
~Y/N~
Chalani sa ma snažili rozveselit no moc sa im to nedarilo. Stale som si to vyčítala. Z myšlienok ma vtrhlo klopanie na dvere. Hobi sa postavila išiel otvoriť. Vo dverách stáli Jimin a Viki. Vosli dnu dali vyzuli sa a vošli ku nam do obývačky. Viki zastala a pozerala na mňa bez emócií. Ja som na ňu pozerala s uslzenymi očami. Už som to nevydržala a hodila sa jej okolo krku. Bola som prekvapená že sa odomňa neodtiahla. ,,Viki prepač, prepáč naozaj ma to veľmi mrzí vôbec som si neuvedomila čo hovorím. Úplne budem chápať ked sa somnou uz nebudeš bavit ale naozaj ma to veľmi mrzí. Prosím odpusť mi urobím čokoľvek." Plakala som jej do ramane. Naozaj dúfam že mi odpustí. ,,Na raňajky chcem týždeň tvoje farancúzske toasty s ovocím. A áno odpúšťam ti. Aj tak to Jimin už celé vie." Zasmiala som sa na ňu cez slzy. ,,Kľudne ti ich budem robit aj mesiac. A ďakujem." V objati asme osti este asi 2 minúty kym nás Tae naoslovil. ,,No dobre vy dve, ja sa nudím podme sa hrať za mimozemšťanov." Taemu sa rozžiarili oči a vsetci sme sa zasmiali. ,,Nie podme pozerat K-dramu." Povedal Hobi. ,,To si pozeraj sám, podme si radsej pozrieť nikae rozprávky." Povedal Kookie a nahodil svoj zajačikovsky úsmev. ,,To si pozeraj v detskom kútiku, neviem ako vy ale ja chcem ísť spať." Prerušil ho Yoongi. ,,No dobre tak to by asi stačilo, čo keby sme si zahrali monopoly?" Opýtala sa Viki na čo sme všetci prikyvli.
~Time skipe~
Práve sme všetci sedeli za stolo a jedli Ramen co urobil ktorý urobil Jin. Ako nikdy som to nejedla ale bolo to fakt výborné. ,,Wow Jin to je výborné. Nikdy som to nejedla, je to naozaj dobré." Pochválila som Jina. ,,Pre zlatíčka všetko." Povedal Jin a ja som sa začervenala. Keď sme vsetci dojedli tak som ja Viki upratali kuchyňu a išli si s chalanmi pozriet niaky film
~Namjoon~
Ked sme dojedli tak dievčatá urobili kuchyňu a mi sme zatiaľ zapli film. No bol to skôr horor. ,,Robite si srandu chalani?" Opýtala sa nás Y/N. ,,Z čoho konkrétne by sme si namli robiť srandu?" Opýtal sa jej Jungkook. ,,Že ste zapli hororo. No dobre ale vaša chyba vy tu ohluchnete keď budem kričať." Upozornila nás Y/N. ,,Nebuď posera a sadaj." Zasmiala sa Viki a postrčila Y/N dopredu. Ona si sadla veľa mňa a Viki vedľa Jimina.
V polke filmu
Keď prišla krvavá scéna tak Y/N jemne vykríkla a schovala si hlavu do mojej hrude. Bola zlata keď sa bála.
~Autor~
Skončil film a uz bolo 23:40. Všetci sa brali do svojich postelí. Y/N a Namjoon uz ležali a Y/N si ešte prezela instagram. Ked jej prišla správa od MII
(šikanátorka č. 1)
Mia: No čau krpec dlho som ťa nevidela. Škoda že je karanténa a nie je škola nie je to sranda keď ťa nevidím ako trpíš ale neboj onedlho sa znovu stretme.

Y/N jej ani neodpísala, iba odpolozila mobil na stolík vedľa nej a smutne vzdych čo si Namjoon všimonl. ,,Čo sa stalo Y/N?" Ustarostene sa na ňu pozrel.
,,Ale nič...ehm kedy zajtra ochadzate?"
Opytala sa ho Y/N. ,,No manažér mi pisala že príde zajtra okolo obeda a, že potom pôjdeme do toho apartmanu. A hľadal som si kde to je a zistil som, že je to iba 15 minút odtialto." S usmevom povedal Namjoon. Y/N iba prikyvla na súhlas a ponorila sa do spánku a Namjoon tak isto.
~Ďalší deň~
Už ste sa naraňajkovali a teraz ste sa s chalanmi rozprávali v obývačke. ,,Takže nas môžete prísť kedy koľvek pozrieť...podľa mňa by ste mohli niekdey aj u nás prespať." Usmial sa na teba a na Viki Jin a ostatný prikyvli. Takto sme sa rozpravali asi este hodinu keď Namjoonovi zazvonil mobil. ,,Ano jasné uz ideme." Povedla do telefónu a zložil. ,,Volal mi manažer ze uz nás čaká vonku." Onámil vám a vsetvi ste prikyvli. Ty a Viki ste ich isli odprevadiť ku dverám. Vsetci ste sa objali a chalani vám poďakovali že u vás mohli ostať. Dohodli ste sa, že zajtra za nimi pôjdete.

Ahojky.👋🏻
Tu mate takú dlhšiu čásť ako ospravedlnenie za tú predošlú.😁
Dúfam že ste si užili čítanie a ďakujem vsetkým ktorý čítajú túto moju debilinku.☺️👼
Sorrko za gram.chyby😅

CMUQ❤