PREČO? /RM~

9.❤

~Namjoon~
...ona je presne ten typ dievčaťa ktoré je zmalované, má pazúre dlhšie ako medveď a chodí na metrových štekloch heh." Uchechtla sa Y/N ale trochu smutne sa pozrela do zeme. Ja som ju chytil za bradu a zdvyhol jej hlavu tak aby sa pozerala na mňa. ,,To mi už tak trochu došlo, a-ale čo tie správy?" Ustarane som sa na ňu pozrel. Jej sa objavili slzy v očiach a spustila. ,,No ja a Viki chodíme na vysokú umeleckú školu a ona....m-ma š-šikanuje, nie raz som od nej schytala facku ešte, že je tam somnou Viki lebo už by som to nedala." Povedala a potichu sa rozplakala. Bolo mi jej ľúto a mal som hrozné nervy. Ako môžeme niekto ublížiť takej osobe aká je Y/N? Pozrel som sa na ňu a vtiahol ju do silného objatia. Ona mi plakala do hrude. ,,Namjoon prosim nerieš to. Je to moja vec ktorú si musím vyriešiť sama." Poprosila ma. Ako najradšej by som si tu Miu našiel a vytrhal jej všetky vlasi ale pre Y/N urobím všetko takže si to zatial nechám ako plán B. ,,Dobre, ale keď budeš potrebovať pomoc tak mi hneď povieš...rozumeno?" Upozornil som Y/N a ona prikývla. Išli sme do kuchyne a sadli si ku ostatným.
~Time skipe~
Bolo 12:00 a dievčatá u nás ešte stále boli. Ostanú tu na obed aby Viki nemusela jesť tie šalátiky čo robí Y/N. Sedeli sme na gauči a rozprávali sa keď Y/N pípol mobil. Dúfal som že to nebude tá obluda. Y/N sa pozrela kto jej píše a potom zosmutnela. ,,Ehm ľudia pôjdem na chvíľu hore." Než sme stihli niečo povedať tak Y/N vybehla po schodoch, zabočila do mojej izby a už jej nebolo. Rozčulovalo ma, že jej tá zmija nedá pokoj. ,,Pôjdem za ňou." Povedala Viki a už išla vstať z gauča keď som ju zastavil. ,,Ehm nie Viki ja pôjdem. Keby to bolo niečo zlé tak by si sa mohla rozčúliť a to nechceme." Uchechtol som sa. Viki sa na mňa pozrela so zdvihnutim obočím ale potom prikývla. Postavil som sa a vybehol po schodch do mojej izby. Keď som tam vošiel tak Y/N sedela v tureckom sede na stoličke ktorá bola na terase. Ked som sa ku nej priblížil zistil som, že má v ušiach slúchatka. Prišiel som ku nej a poklepal jej po ramene na čo sa prudko otočila. ,,Oh ahoj Joon." Mierne sa usmiala ale bolo vidno, že plakala. ,,Ahoj, čo počúvaš?" Opýtal som sa jej a ona mi podala slúchadlo. Dal som si ho do ucha a počúvala Love myself čo značilo, že tá krava asi nenapísala nič pekné. Ja som sa na ňu usmial lebo ma potešilo, že jej naše pesničky pomáhajú. ,,Mám rada túto pesničku vždy mi pomôže." Povedala a pozerala pred seba. ,,Zase ti ta zmija napísala niaku správu?" Opýtal som sa jej trochu naštvane. Naozaj ma to rozčulovalo. Ona sa pozrela na mobil na ktrom pristála jej slza. ,,Neviem čo som jej urobila. Neda mi pokoj. Veľa krát som kvôli nej skončila aj na ošetrovni a teraz ma šikanuje cez správy. No teda vlastne mi ničí sebavedomie." Povedala a zase sa rozplakala. Kľakol som si ku nej a pozrel som sa jej do očí. ,,Môžem vedieť čo ti napísala?" Opytal som sa jej a ona mi ukazala tu správu.

MIA: No čauky ty tučniak. Dúfam, že sa po karanténe dogúľaš do školy aj napriek tým tvojim špekom. Neboj keď budeš chcieť dám ti niake rady chudnutie.😉🤭

No tak teraz mi srdce vynechalo úder. Tak a dosť toto prehnala. Pozrel som sa na Y/N a povedal jej. ,,Y/N prosím hlavne to neber vážne. Síce tú Miu nepoznám ale už teraz viem, že ty si o 1000 000% krajšia ako ona. Prosím nezabudni, že si múdra, krásna a vtipná a nikto si nemôžem dovolovať písať ti niečo takéto." Povedal som a silno som ju bjal. Ona mi silno plakala do hrude. ,,Ďakujem Joonie." Povedal s roztrasenym halsom. Prekvapene som sa na ňu pozrel keď ma nazvala Joonie. Ona si to všimla, že ma to prekvapilo. ,,Ou prepáč, že som ti tak povedala." Ospravedlnila sa mi. ,,Nie v pohode mi tak hovor. Hovor mi ako chceš." Pokojne som sa na ňu usmial a v objatí som jej dal "nenápadnú" pusu do vlasov. Ona sa na to iba usmiala. ,,No poď pôjdeme dole." Povedal som a ona prikývla. Ked sme prišli do tak Viki ku nám hned pribehla a začala sa hned vypytovať. ,,Čo sa stalo?" Opýtala sa viki a ustrachane sa na ňu pozrela. ,,Mia zase útočí." Povedala Y/N nesmelo a na Viki bolo vidno ako jej uz navrela žila na čele. ,,Ja tu umelú obludu s kačacími pyskami nakopem do toho jej umelého zadku tak, že sa neposadí celý život a vytrhám jej všetky tie umelé mihalnice!! Čo ti urobila!?" Opýtala sa Viki už strašne naštvane. Uz pri nás stali aj chalani a vsetko pozorne počúvali. ,,Ona m-ma š-sikanuje a deptá cez správy a pisala, že sa o chvíľu uvidíme." Povedala Y/N s rozstraseným hlasom. ,,Božem to je taká kravaaa. Prečo si mi to nepovedala? No nič od teraz chodím všade s tebou." Povedala Viki už menej naštvane, asi videla že sa Y/N bojí. ,,Iba by som ti tým robila problémi. Už v škole si sa ma furt zastávala. A len pre to že ja blbá sa sama neviem ochrániť nemusíš somnou všade chodiť. Naozaj je to môj problém." Povedala Y/N a mi sme sa na ňu neveriacky pozreli. Ona si asi robí srandu. Nedopustím aby raz prišla dobitá ako pes ani náhodou. ,,Blázniš Y/N?! No tak to ani náhodou. Nechcem aby si mi dakde v noci lezala na chodníku dobitá." Povedala Viki zase nastvane a mi sme všetci prikyvli. Nech si nemyslí že sa nás len tak ľahko zbavý. Ja a chalani ju máme až veľmi radi na to aby sme ju nechali niekym zbiť. Viki ju silno objala. ,,Dobre, dobre ďakujem, len už ma pusti lebo keď ma ududsíš tak už nebudeš mať koho ochraňovať." Povedala Y/N a uchechtla sa. ,,No okej to by sme mali a teraz sa poďte najesť. Našiel som si niake slovenské recepty a urobil som halušky." Povedal Jin a hrdo sa usmial. Okej o tomto jedle som ešte nepočul. Ale znie to chutne. Prišli sme do kuchyne a sadli si za stôl. Jin nam naložil jedlo a začali sme jesť. ,,Jin naozaj sa ti podarili ale už minule sme ti hovorili, že nemusíš robiť len slovenské jedlá. Mi by sme zjedli aj kórejske jedlo." Povedala Viki a Jin pretočil očami. ,,A ja som vám už minule hovoril, že prevás moje zlatíčka všetko, takže toto je najmenej a teraz jedzte." Povedal Jin a pekne sa usmial. Hej trochu spomal Y/N je moja ja viem, že más zapnutý mamičkovský mood ale ona je moje zlatíčko. Pomyslel som si a potom som sa.zameral na moje jedlo. Musím uznať že tie Halušky abo ako sa volajú boli naozaj dobré.
~Time skipe~
~Viki~
Od chalanov sme už odchadzali a bolo asi 19:15. Boli sme tam trochu dlhšie ako sme plánovali. Už sme boli skoro pred domom ked mi prišla správa.