PREČO? /RM~

12.😽

~Ráno~
~Namjoon~
Všetci sme sedeli pri stole, raňajkovali a rozprávali sa. No teda ja a chalani sme sa rozpravali a dievčatá upratovali.
,,Ukážte dievčata pomôž-" Chcel som dopovedať no skočil mi do toho Jin.
,,Namjoon ty sa z tej stolicky ani nepohni! Nechcem mať zase rozborbardovanjú celú kuchyňu. A teraz si znovu sadni na zadok a seď." Povedal mi Jin trochu nastvane načo sa vsetci zasmiali no teda okrem mňa.
,,No áno rozbíjam veci super tak sme sa zasmiali." Povedal som im urazene a nafukol lica. No nedalo sa mi nezasmiat takze asi tak po 30 sekundach som sputil smiech a ostatný somnou.
~time skipe~
Už bol večer. Cely deň sa nic nedialo. Normalka:1. Tréning
                    2. Obed
                    3. Film atď.
Teraz sme len tak lezali na gauči a roprávali sa. Ja som bol na mobila a pípla mi správa. Pozrel som sa kto to je no bolo to niake nezname číslo.

Unknow: No ahojky Joonie. Vies čo? Naozaj ma zaráža, že sa ti páči taká obluda ako je Y/N, ale neboj o chvíľu s ňou už nebudeš a budeš somnou.
Cmuq  😘

Počkať čože!? No a hej vlastne kde je Y/N? Jaj veď isla so izby si čítať. No ale ako to ten neznámi myslel, že s ňou uz nebudem?! No tak to nie, nikto mi Y/N nevezme, nikto!!
,,Hej ľudia idem pozrieť Y/N." Povedal som a oni prikývli. Vubehol som do svojej izby no tam...nikto nebol?! Kde je Y/N???!!! Prehľadal som celú izbu aj kúpeľnu no Y/N ako keby sa zľahla zem.Rýchlo som zbehol za ostatnými a začal hovoriť.
,,ĽUDIA!!! Y/N NIE JE V IZBE!! VŠETKO SOM PREHĽADAL NO NIKDE NIE JE!" Začal som vrieskať na cely dom. Som strašne vystrašený. Bože čo ak sa jej niečo stane?! Veď to neprežijem.
~Tae~
V pohode sme sa rozpravali na gauči, no zrazu sme počuli ako niekde zchadza a dupe po schodoch jak stado koní. Objavil ja Joon a mal slzy na krajíčku. Okej toto je divné. Začal ziapať na cely dom. No keď dojacal tak som neveril vlastnym ušiam,.. ona nie je hore?! Tak toto je zlé. Nemyslite si, že sa mi páči to nie, ale mám ju rad a beriem ju ako sestru.
,,Počkaj čo?! A kde je?!" Hneď začala kričať s roztraseným halsom Viki.
,,Viki, myslíš, že keby som to vedela tak tu stojím?!" Ironicky sa jej opýtal Joon.
,,Chalani čo tu tak sedime?! Ideme ju hľadať!!" Povedal Kook a už si bežal pre bundu. My sme irobili to iste a vybehli sme z domu.
,,Viki nevies kde by somhla ísť?" Opytal sa jej Jin.
,,No niekedy chodí na jedno miesto do parku, ale chodí tam na viac miest takze asi by somhla byť tam." Povedala Viki so slzami v očiach. Jimin ju objal a dal jej pusu na čelo. Bolo vidno, že aj on sa bojí.
,,Okej takže do parku pôjdeme spolu a potom sa tam rodelíme." Povedla Hobi a my sme prikyvli. Ani jeden z nás nemal teraz naladu odporovať. Nechali sme sa viesť Viki do parku. Joon celu dobu plakal a ja som ho utesoval. Bolo mi ho naozaj ľúto.
,,okej tak sa rodelíme asi do dvojíc." Vsetci sme prikyvli a začali sme sa rozdeľovať. Nakoniec sme sa rodelili: Tae/Joon, Jin/Yoongi, Hobi/Kookie, Jiminie/Viki.
Každa dvojca sa rozutekala po parku.
S Joonom sme hľadali už 15 minút no stale nic. Naozaj sa oňu bojím. No Joon je na pokraji síl. Je to na ňom vidno. Ako sme tak kracali tak Joonovi zapípal mobil. Pozrel sa kto mu píše a zrazu zmenil svoj smútok na fakt že brutalnu zlosť.
,,Joon kto ti píše?" Radšej som sa opýtal, lebo vyzeral, že o chviľu vybuchne. On mi ukazal správu a ja som vyvalil oči.

Unknow: No gratulujem zlatko. Už ste blízko len hľadaj. Heh len no neviem či to stihnete haha. Tvoja M
Cmuq😘

M? Kto je M?
,,Joon kto je M?" Fakt som netušil.
Joon naštvane vydýchol.
,,Dievča ktoré ked nájdem tak neprežie. Inými slovami pani umelina Mia." Povedal Joon a meno Mia až zavrčal. Heh okej bojím sa. Ako poznám Joona uz fakt dlho ale takého nastvaneho som ho ešte nevidel. Ale ja debil, veď som mohol čakať, že v tom bude mat prsty Mia. Neboj Joon nie si sám kto ju chce zabiť. Ked som sa poobzeral tak sa mi zastavilo srdce.
,,BOŽE MÔJ!!! Joon pozri!! Veď to je Y/N!!!" Zakričal som a hned bežal za ňou. No Joon bol rychlejší. Woow takto rýchlo som ho fakt nevidel este behať.
Ked sme tam dobehli tak sme si ihned ku nej kľakli. Pozrel som sa na ňu a neveril vlastným očiam. Pod okom mala monokel a mala rozťatú peru. Ruku mala na bruchu, ked som jej ju dal preč tak som skoro odpadol. Keďže mala biele tričko tak bol veľmi dobre vydieť krvavý fľak ale bol obrovský. Pozrel som sa na Joona a ten jej so slzami v očiach odhrnul tričko. Bál som sa, že ju tá krava postrelila no nebola tam strelna rana ale mala modriny po celom bruchu ale take, že jej z nich tiekla krv. Joon sa hned rozplakal. Vybral som mobil a zavolal Jiminovi keďže som ho mal skôr v kontaktoch a bol s Viki ktorá by mala vediet kde sme, tada ked jej to poviem. Jimin zdvihol.
,,Jimin! Našli sme ju, no je celá dobytá. Daj mi Viki, poviem jej kde sme a pridete za nami." Jimin nic nepovedal a uz som pocul uplakany hlas Viki.
,,Tae kde ste!?"
,,No je tu niaka socha niekej pani a male jazierko." Povedal som a dufal som, že bude Viki vedieť kde sme.
,,Super ste na jej obľubenom mieste sa 5 minut sme tam." Povedala a hned zložila.
,,Povedla, že sme na jej obľubenom mieste a, že sú tu za 5 minút." Povedla som a Joon len nepritomne prikyvol
Po piatich minútach vsetci pribehli. Namjoon vzal Y/N na ruky a Viki nás viedla do nemocnice.
~Nemocnica~
~Namjoon~
Ak sa mi tá Mia dostane do rúk tak neprežie. Vosli sme do nemocnice a hned nás oblokopili doktori. Zobrali ju a hned ju niekde odnieli ani neviem kam. Chcel som íst s nimi ale nepustili ma a ja som nemal už sili hadať sa. Bol som zničený. Moja Y/N bola dobita zrejme niakou pipkou. Ako ju odniesli tak som spadol na kolená a začal silno plakať. Nevedel som čo mám robiť. Chalani ma zdvihli a odviedli na stoličku.
~Time skipe~
,,Vulganová Victoria!?" Zakričal doktor cez čakáreň a ja som spozornel. Viki to dala na svoje meno lebo predsa len mi sme z Koreji a no chapete.
,,To som ja, teda my heh." Povedala Viki  a vsetci sme prišli ku doktorovi.
,,No takže slečna Y/N je teraz v umelom spánku. Museli sme jej zoperovať brucho kvôli kopancom a asi si ju tu budeme musiet nechat aspoň 5 dní." Povedal celkom pokojne. Trochu ma to nastvalo. Ty idiot veď tu ide o život mojej prieteľky.
,,Dobre a môžeme íst za ňou?" Opytal som sa ho ked už chcel odýsť.
,,Je mi ľúto ale nie je to teraz možné." Povedal a pokračoval. Tak toto nie kamoš. Dobehol som za ním a postavil sa pred neho.
,,Tak teraz počúvajte. Y/N je moja priateľka a práve ju niekto dobil tak, že musela ísť do nemocnice. Ak nechcete mať na svedomí, že tu budete mať dalšieho cloveka ktory pravdepodobne odpadne od unavy tak ma za ňou pustite a hneď." Zacal som na neho vorit zatial cekom pokojne a anglicky. Bol cekom mlady a ak viem tak doktory by mali vedieť ine jazyky.
,,Ehm...n-no d-dobre...izba 312 na 2. poschodí.." Povedala a radsej rychlo odyšiel. Ja a ostatny sme spokojne isli na 2. poschodie a hľadali izbu 312.
Konečne. Vošli sme a tam sa nám naskytol nepríjemny pohľad na Y/N. Bola napojená na asi milion prístrojov a vsetky pípali. Jej telo bezvladne ležalo na posteli. Nezmohol som sa na slová. Sadol som si ku nej, zobral si jej ruku a potivhu sa rozplakal.
~22:00~
Uz sme boli doma a bolo uz neskoro. Ja som isiel spat ako prvý. Nemal som vôbec silu a bol som strešne unavený. Ľahol som si do postele ale prekvapivo som nemohol zaspať. Rozmýšľal som nad Y/N. A hlavne nad tým akým spôsob zavraždím tú umelinu Miu. Mám na ňu neopísatelne nervy.
Po asi 20 minutach som zaspal.
~Ráno~
Zobudil som sa a pozrel sa koľko je hodín na mobile. Bolo 7:30. No ale okrem hodín čo su tam vždy som tam mal aj spravu. A samozrejme od Mii.