Anna

9. Au pair

"Do šľaka!" Zanadával si Clint a vybehol naštvane z quinjetu a hneď za ním vycupitalo malé chlapča. Clint sa hnal do spoločenskej miestnosti "On sa tu schoval. Laura nás zabije oboch..."
"Ahoj kapitán Amerika!" Skríkol nadšene a rozbehol sa k nemu.
Steve sa zasmial, kľakol si na zem a objal Clinta juniora. "Vitaj, kamoš!"
"Mal som ísť s Natashou na misiu, ale musím ho odniesť naspäť. Laure by to trvalo dni kým sem dôjde."
"A nemôže ostať tu?" Spýtala sa Wanda.
"Ty a Vision máte ísť do Bostonu." Odpovedala Natasha "A ja s Clintom musíme do Londýna."
"Anna ostáva stále bez misií?"
"Ja dnes ostávam tiež..." povedal Steve "a zajtra sa má vrátiť Sam s Buckym."
"Určite ho zvládneš, Steve?"
"Užije si srandu s kapitánom Ameriky, že junior?"
"ÁNO!" skríkol a podal Stevovi ruku.
"Dobre, zavolám Laure. Vďaka..."
Chlapec sa rozbehol k izbám a cestou stretol Tonyho a Annu "Ahoj Iron man.." zaškeril sa.
"Zase si zdrhol mame, čo?" Nastavil mu ruku na pozdrav.
"Toto je Anna, Anna Clint junior. Najmladší z rodu Hawkyovcov. Má ich 3...."
Kľakla si k nemu. "Rada ťa spoznávam."
"Prečo máš takú veľkú modrinu? To nevedia, že sa dievčatá nemajú byť?!?"spýtal sa jej, keď si všimol modrinu na krku.
Steve sa na oboch pozrel.
Anna sa zasmiala "Ty si ale múdry. Koľko máš rokov?" A on veselo na prstoch ukázal 4.
"Ostane tu s nami pár dní kým sa Clint s Natashou vrátia z misie. Teda ak ti to nevadí? "
"Ja odchádzam za Pepper. Vy si robte, čo chcete. Bruce ide do Wakandy."
"Annie?"
"Mne Junior nevadí. Poď zahráme sa na schovku, nech sa dospelí porozprávajú o robote."

"Je to super, mať tu nejaké dieťa. Je to zmena... " povedal Steve ako zakryl spiaceho Juniora.
Anna si zývla tiež. "Áno, kým strážiš len cudzie je to super." Stála pri dverách
"Bucky a Sam sa vrátia zajtra ráno."
"Fajn, zmeníme si služby aspoň." zasmiala sa. "Clint má skvelú rodinu..." obaja vyšli na chodbu.
"Hej, aspoň jemu sa to podarilo."
"Kapitán Amerika by chcel rodinu? Veď v tomto svete ženy od seba by si odháňal, to sa nenašla žiadna?"
Steve sa na ňu zahladel.
"Prepáč... nemyslela som to tak..."
"Keď sa zo mňa stalo... toto..." ukázal na seba "spoznal som tú najlepšiu ženu na svete... Peggy. Chcel som veľkú rodinu. Ale... nevyšlo nám to byť spolu. Myslela si, že som zomrel. Za to ona mala veľa detí aj vnúčat..." smutne sa usmial.
"Prepáč Steve... "
Skočil jej do reči. "Mám Avengers, vy ste moja rodina."
"To som chcela povedať aj ja.." zasmiala sa a nastalo nachvíľu ticho.
"Annie?"
"Hm?"
"A čo ty a rodina?"
"No.. tak vieš čo všetko sa udialo..takže hej, vy ste tiež moja rodina. " mávla rukou.
"Ale nechcela si to všetko inak?" Priblížil sa k nej
"Všetko je tak ako má byť, kapitán." Usmiala sa na neho.
"Nešla by si..."
"Steve..." spravila pár krokov do zadu nechcem byť tá čo naruší vaše kamarátstvo s Buckym. Oboch som Vás počula v laborke. Vážim si, že sa o mňa všetci staráte, ale nechcem to čo je medzi nami a vami ani meniť ani zničiť. Prepáč..." posledné slovo zašepkala. "Mám ťa rada, ale nič viac v tom nebude, a myslím si, že to nič nezmení. Si super, ale... prepáč, ja nemôžem, ahm, dobrú " rozbehla sa do izby.
Zaklopal na jej dvere "Prepáč, nechcel som..." vetu nedopovedal, len si oprel hlavu o zárubňu.
Po chvíly otvorila dvere. "Ahm, zdalo sa mi, že počujem toho drobca..."
"Nie, spí ako poleno..." usmial sa."Obaja sme dlho boli sami.. priznávam ja možno 100x viac ako ty a fakt od prvej chvíle sa mi na tebe niečo páčilo a ja viem, že je iná doba, aká bola kedysi, ale..."
Dala mu rýchlu pusu na líce "Steve, prosím sľúb mi, že sa nenahneváš, ale ja ťa viac ako kamaráta mať rada neviem a nebudem, naozaj nie teraz... "
Objal ju "vďaka za úprimnosť..."
"Keď sme pri tej úprimnosti..."
"Hej, pochopil som, že máš zjavne radšej Buckyho. Vpohode."
"Nie je to celkom tak, Steve. Momentálne mi je fajn takto samej. Hej, nedame si niečo pod zub a nepozrieme niečo v telke?"
Prikývol.

Rozprávali sa spolu niekoľko hodín v spoločenskej miestnosti. Anna nakoniec zaspala nad ránom. Steve ju zakryl, usmial sa a rozhodol sa, že si pôjde zabehať. Prikázal FRIDAY aby mu oznámila až sa chlapec zobudí.
Medzitým sa však z misie vrátil Sam s Buckym, do izieb šli skrz spoločenskú miesnosť. Bucky si hneď všimol Annu na gauči a usmial sa.
Sam do neho postrčil. "Nebojíš sa, že ti ju kapitán preberie. Alebo čo ak už je neskoro?"
"Sme dospelí ľudia Sam. Bol som roky sám na tom sa nič nemení."
"Auč,veď máš nás..."
"Raďšej buď ticho nech ju nezobudíš."

"Anna, Anna chyť ma!" Skríkol malý Hawkey.
"Pšt! Zobudíš ich!"
"Veď už je poobede a už dlho spali!"
"Ak je už poobede, mal by si ísť tiež spať...." usmiala sa na neho.
"Ale ja nie som unavený!"
"Len si trošičku oddýchni a my s tebou..." usmiala sa na neho
"Nachvíľu si ľahni na gauč, pustíme ti rozprávku..." Steve mu podal kakao v hrnčeku a zapol tv. Na to sa otočil k Anne a podal jej kávu. Usmiala sa na neho. "Sme dobrý tím!"
"To áno.." obidvaja držali pohár kávy a letmo sa ich ruky navzájom držali.
"Prajem pekné dobré ráno..." ozval sa Buckyho hlas od dverí, kým už dlhšie sledoval celu situaciu.
"Vitaj naspať..." zakýval a zasmial sa na neho Steve.
"Bucky, ahoj!" Anna položila pohár s kávou. "Kávu, alebo niečo pod zub?"
"Vpohode zlato, možno až večer niečo si dám.. a vy ste sa stali rodičmi kým sme boli na misii? Lebo musím uznať, že Vám to pristane takto..." pokynul k Juniorovi. Anna sa začervenala. "Len pomáhame Clintovi, sme tak trochu au pair na pár dní. "
"Aha, tak snáď aj dobre zaplatil... Sam stále spí? Idem si zabehať. "
Malý Hawkey sa k Zimnému vojakovi rozbehol "Wow, to je ale super ruka! Aj ja by som takú chcel, ale nehovor to mame! "
Bucky ho svojou metalovou rukou zodvihol a chlapča sa začalo smiať.
"Mal som kedysi mladšie sestry. Ach chýbajú mi tie časy..." uškrnul sa.

Steve šiel nakoniec zabehať si s Buckym. Vrátili sa az po zotmení. Sam šiel na stretnutie veteránov. Junior už vytuhol v posteli a Anna im zatiaľ dokončovala večeru, kým sa obaja osprchovali.
Obaja došli do jedálne a kým sa najedli, ona pozerala telku. Nijako nikto nič neriešil, kým nedojedli.
"Bolo to super, zlato.."
"Hm, vďaka. Nejaké správy o ostatných?"
"Našťastie sú všetci ok. Clint s Natashou prídu pozajtra. Takže na zajtra musíme vymyslieť ešte program pre Juniora. Ostáva to na nás troch..." Steve sa poškrabal po čele.
"Ja navrhujem zoo. Zabijeme 2 muchy jednou ranou. Tiež som ešte New York poriadne nevidela."
"Dobrý nápad, aj keď budeme možno až príliš nápadný."
"Neboj, nejako sa zamaskujeme." Presviečala ho Anna.
"Ked nad tým rozmýšľam, tiež som v zoo dlho nebol..." usmial sa Bucky.
"Tak teda zoo." Prikyvol Steve a napil sa vody
"Dobre, tak ja idem nabrať energiu na zajtra, nemám vaše baterky dobíjacie. Majte sa, dobrú." Zakývala im a pobrala sa do svojej izby.
Steve sa pozrel na Buckyho. "Nejdeš za ňou?"spýtal sa prekvapene.
"Vážim si, čo si mi povedal, ale nechcem ju vyplašiť...."
Steve nadvihol obočie. "Keby si mohol..."
"Áno, priznávam, hneď by som s ňou bol, keby bolo na mne. Ale prešla si peklom posledné obdobie... Áno, kedysi som bol sukničkár, ale doba sa zmenila. Okrem toho možno ani mňa nechce. Záleží mi na nej, tak ako tebe..."
"Sa počúvaš vôbec?" Uškrnul sa na neho.
"Ach do riti! Čo to trepem...Dobrú... " rozbehol sa za ňou.
Steve sa zasmial a začal pratať taniere z večere.

"Anushka, počkaj!" Dobehol ju pri jej izbe. A objal ju okolo pliec. "Si vporiadku?"
"Jasne, len ,len unavená...." zastavila sa a objala ho. "Som rada, že ste doma."
Vychutnával si jej objatie a dal jej pusu na vlasy. "Aj ja som rád...."
Odtiahla sa od neho. "Dobrú Bucky..."
"Počkaj, ja... " natiahol k nej ruku a pritiahol si ju bližsie.
"Prosím nesprav nič čo by sme potom obaja ľutovali...." uhla sa jeho bozku a vbehla do izby. Zabuchla pred ním dvere. "Prepač..." zašomrala a už len počul ako zamkla dvere aj s kľúčom.

Oh Well, pokračovanie nabudúce ;)