Anna

13. Pravda

Prešlo niekoľko dní, v robote nič podozrivého nevidela. Až na tú víziu v prvý deň s lekárom. Mali to super zorganizované. Deti na oddelení pribúdalo, alebo si po nich prišli vraj z agentúry na adopciu. Adam ju deň predtým presviečal, že musia niečo urobiť, lebo im dochádza čas. A tak rozmýšľali skoro celu noc, že čo by sa dalo urobiť.

*Flashback*
"Keď už sme na dnes doriešili pracovné záležitosti, nechceš ostať hore a dať si so mnou drink? " spýtal sa Adam.
"Ostaňme pri profesionálnom odstupe, dobre?" Zakývala mu "Dobrú."
Odkyval jej a nalial si sám sebe pohárik.

Keď vošla do izby, schmatla telefón a už ju tam čakala správa zo známeho čísla. "Profesionalny odstup? :D " zasmiala sa.
"Som unavená Bucky, pomôž mi vymyslieť ako tých sviniarov dostať za mreže a ako tým deťom pomôcť. Chcem ísť domov :( "

Bucky sa smutne usmial a začal jej odpisovať. "Natasha mala nápad, čo takto to uhrať, že by ste si vy dvaja chceli adoptovať dieťa..."
"Nebude to až moc napadné tak skoro zrazu niečo riešiť?"
"No napadlo ju ešte, keďže už si z teba robili srandu, že si tehotná, či to neuhrať na to a že to dieťa by si ponúkla na odopciu? "
"To by nám asi tiež neprešlo, Buck :( "
"Možno aj oni spravia chybu, Anushka. Mám ti odkázat, že Tony už chystá obrovskú birthday aj welcome party. Sú Ok. Steve so Samom sú vo Wakande."
"Vieš čo, chýbajú mi naše rozhovory a doberania sa. Asi si vás začnem viac vážit, až prídeme domov. Ty už máš tiež dosť predpokladám?" Odložil telefón a otvoril okno. Bola noc, nič podozrivé vonku nevidel a tak sa rozhodol, že zlezie 2 poschodia nižsie k oknu Anny. Jemne jej zaklopal na okno.
Anna vytiahla zbraň zo šuflíka a priblížila sa k oknu. Keď ho tam uvidela kľačať na parapetnej doske, zmeravela. Ukazovák si priložil na ústa. Ona otvorila okno. "Zbláznil si sa?" zašepkala.
"Všetci už spia. Môžem?" Odpovedal jej stále šepotom.
"Bucky riskujeme, že nás odhalia!" Namietala, ale vošiel k nej dnu. Cúvla k dverám. A Bucky bol hneď pri nej. "Hráme sa na mačku a psa? Mňa to stále neprestalo baviť. Myslím, že aj teba tá hra stále baví?.. " zasmial sa.
"Adam na to príde a budeme mat obaja problémy so Shieldom"
Priblížil sa k nej ešte bližšie a zašepkal jej do ucha. "Som vytrénovaný vojak, Anushka, takže viem, že sa teraz oddáva alkoholu a zachvíľu odkvecne. Okrem toho, priznávam, neskutočne ma vytáčal s každým jedným objatím a bozkom, ktorý mi ukradol s tebou..."
"Nie Bucky, nevytáčal. Ty na neho žiarliš, a to je rozdiel..."usmiala sa.
Chvíľu na ňu len pozeral. "Chápem, že facku si mu dať nemohla, aby tvoje utajenie neprepadlo nazmar."priblížil sa k nej až si boli uplne tvárou v tvár "Ale momentálne mi tiež nemáš kam ujsť.." zasmial sa a pobozkal ju. Čakal, že sa odtiahne, alebo mu jednu vylepí, ale ona mu bozk opätovala. Nakoniec sa od nej on sám odtiahol prvý "Bože dievča, toto som chcel urobiť už tak dávno..." objal ju a pobozkal ju na vlasy. "Nechcem ťa tu nechať samú s ním, s nimi chcem... "
"Najprv musíme dokončiť misiu a potom doma môžme pokračovať, čo si práve začal..."
Znovu ju pobozkal, tento raz vášnivejšie.
"Naozaj nerada ťa posielam von, ale, mal by si ísť....teda ak to dokážeš vyliesť naspäť." odtiahla sa od neho a zasmiala sa.
"Nepodceňuj ma."pokrútil hlavou "Skúste s Adamom vymyslieť ten plán o adopcii, vymyslieť si nejaký príbeh, možno na niečo prídete..."
Prikývla a znovu ho objala.
*koniec flashbacku

Ráno pred odchodom do práce si ešte Adam s Annou davali kávu.
"Rozmýšľali sme včera s Buckym, že by sme si mohli vymyslieť nejakú story o tom, či by sme si nemohli aj my adoptovať dieťa, len si myslíme, že by na to mohli prísť."
"Pozri s nejakým príbehom môcť prísť môžeš. Otázne je či ti na to naletia, alebo nie. Asi už nemáme čo stratiť.. už nad tým pracujeme veľmi dlho a okrem tej tvojej vízie nemáme nič, čo by sa dalo použit..." sadol si oproti nej "Takže ten Američan to je ten, kvôli ktorému si si so mnou včera nechcela vypiť?
"Bez urážky.." usmiala sa na neho a dala mu ruku. "Môžme?"