Harlekýn

XX.

,,Chorá" som bola týždeň.
Vždy ráno som si teplomer ponorila do čaju a keď mama prechádzala okolo izby,zakašlala som s teplomerom v ruke.
Ona mi každé ráno popriala skoré uzdravenie a sľúbila mi,že mi prinesie nejaké vitamíny.
Bol apríl,čiže choroba nebola taká zvyčajná,ale našťastie mi to všetci verili.
Dokonca aj Anna,ktorá vždy vie odhaliť pravdu.
Keď všetci odišli,pripravila som raňajky a ponáhľala som sa,aby som mohla byť čím skôr s H.
Nikdy som si takmer nič nevymýšlala,ale odkedy som zbadala Harlekýna,dosť veľa vecí som zatajovala.
Možno som bola predsa len chorá..
Chorá myšlienkou mu pomôcť a spoznávať ho každým dňom viac a viac.
Aj som mala pocit,že konečne sa v ňom niečo zmenilo.
Nebol na mňa taký odmeraný ako na úplnom začiatku a pár krát sa aj usmieval.
Väčšinou sme hrávali šach alebo sme sa len tak rozprávali.
Nechcela som veľa vyzvedať a tak som sa o jeho minulosti chcela dozvedieť postupne.

~~~
,,Neverím,že si ma porazil."položila som spadnutého kráľa medzi ostatné figúrky a zasmiala som sa.

,,Nie som v šachu až taký zlý..len som sa potreboval do toho dostať."tiež sa usmial a spolu sme začali figúrky ukladať do skladnej,zastaranej krabičky.

Bol posledný deň mojej ,,choroby".
Nafingovala som to pred rodičmi tak,že sa mi stav lepší.
A dnes som ,,zostala doma" len na doliečenie.
Je pondelok,čiže zajtra sa už budem musieť vrátiť do školy.

,,Ako to máš vlastne so školou ty?" zamyslene som sa spýtala..
Podľa Marthy z knižnice má 20 rokov.
Čo nasvedčuje tomu,že by mal buď maturovať alebo chodiť na výšku..A to zrejme nechodí,keďže je stále ,,doma".
Podľa toho ako mu vychádzajú roky.

Chvíľu sa odmlčal.
Potom sa tá chvíľa predlžovala.
Hľadel pred seba a potom sa pozrel na mňa.
,,Tam bola žena číslo 6."nadýchol sa.

Niečo ako FLASHBACK z pohľadu Harlekýna

Mal som 19 a bol som v štvrtom ročníku na strednej škole grafického dizajnu v našom meste.
Po rozchode s Lesiou som sa chcel predsa len do učebníc pozrieť.
Známky som tam mal katastrofálne a len tak tak som prechádzal ročníkmi.
Ale tento rok mala prísť maturita a ja som zmaturovať chcel.
Lepšie povedané - chcel som vypadnúť zo školy s nejakým zdrapom papiera,ktorý by mi mal nájsť zamestnanie.
Vedel som,že všetky štyri roky nedokážem dobehnúť sám a tak som jedného dňa prišiel za triedou učiteľkou s tým,či by nemohla zohnať nejakú doučovateľku.
No triedna na mne sedela a tak sa moje domienky len potvrdili keď ma vyhodila a povedala,že som sa mal učiť vtedy a nie teraz.
Je pravda,že som nebol obľúbeným študentom.
Býval som za školou a celkovo nebol som schopný dodržiavať isté pravidlá.
Raz som kráčal po chodbe,tak znudene ako obyčajne,ak nie ešte viac,keď ma oslovila samotná riaditeľka.
Pozvala ma k sebe do kancelárie.
Uznávam,bola fakt pekná.
Mala čerstvých 30,blond vlasy a pohľadnú postavu.

Ale nikdy som ju nebral ako ženu,ale ako obyčajného pedagóga..

,,Dopočula som sa,že by ste sa radi pripravili na maturitu."prekrížila si nohu cez nohu a milo sa usmiala.
Nechápavo som prikývol.

,,Nuž,vaša triedna učiteľka mi to oznámila s neveľkým potešením..
Ale ja mám radosť,že sa chcete k vzdelaniu postaviť zodpovedne."stále sa usmievala a skenovala ma pohľadom.
Znova som prikývol a čakal som kedy konečne povie dôvod,prečo som tu.
,,Rozhodla som sa,že vám priradím našu výchovnú poradkyňu,ktorá by s vami mohla učivá prebrať."pokojne dohovoria a zakončila to úsmevom.