Harlekýn

XXVII.

Emine pery sa dotkli mojich a mňa niečo na hrudi začalo ťažiť.
Pred očami som mal Lesiu a všetky naše bozky.
Zovrelo mi hruď a mal som pocit,že som uväznení.
Bozk je ten najhorší dotyk.
Odtiahla sa odomňa a zmätene sa na mňa pozerala.
Pocítil som obrovský hnev a smútok.
Pokazila to.
Porušila naše pravidlo
2.Harlekýn je Harlekýn,nikdy nie muž.

Zničila to všetko a ja mám v mysli len jednu otázku.

,,Prečo?"vyšteknem.
Sám som prekvapený svojou reakciou a ostrým tónom,no skôr než vlastne počkám na jej odpoveď odídem.
Rozbehnem sa preč bez ohľadu na to,že ona tam zmätene zostala sedieť a  úplne cítim jej pohľad na mojom chrbte.

S Emou je koniec.
Dovolil som jej príliš.
Takto to nemalo byť.
Nemal som sa jej otvoriť.
Pobozkala ma aj napriek tomu,že vie o haptefóbii.
Pobozkala ma a to vedela,že porušuje pravidlá.
A najviac ma desí,prečo to urobila.
Ľudia sa bozkávajú,lebo to tak cítia.
A ak to ona tak cítila,tak už ju nikdy nesmiem vidieť.
Nikdy sa s ňou nemôžem stratnúť,lebo ja nie som človek pre ňu.
Aj keby ku mne niečo cítila,nemôžem jej to dovoliť.
Som zlý a city jej nikdy neopätujem.
Nemôžem dopustiť,aby sa stala ženou číslo 9.

Už som sa dostal von z lesa a teraz kráčam cestou smerom k môjmu bytu.

Opäť pozerám do zeme,no aj tak nevidím zem.
Stále vidím v mysli naše ruky,ktoré sa z neznámych príčin dotýkali.
Dotyky mi neboli nepríjemné a to ma vydesilo.
Čo ak som k Eme začal niečo cítiť,keď som jej dovolil tak veľa ?
Nie.
Nič k nej necítim,pretože ten bozk mi znova nahnal zlé spomienky.
Vidím ju..
Ako sa ku mne približuje,naše prsty a všet...

,,Neviete dávať pozor,do čerta?"vyštekne na mňa nejaká žena.
Spamätám sa a keď zistím,kto to je mám pocit,že ešte stále blúznim.

Emina mama do ktorej som práve narazil zdvíha zo zeme nejaké papiere a mračí sa.

Vaša dcéra má pobozkala.

Povie podvedomie a mňa úkrutne rozbolí hlava.

Neplánovane sa k nej zohnem a pomôžem jej pozbierať posledné spisy.

Neverím vlastnej reakcií a ani ona.

Jasné,že sa o mne dozvedela aký som.
Ženy v meste sa v mojej osobnosti doslova vyžierajú.

,,To si TY?"dôraz na posledné slovo moju bolesť v hlavy ešte zosilní.
Má podobné oči ako Ema a celkovo sa na ňu Ema veľmi podobá.

Chvíľu si ma obzerá a potom pokrúti hlavou.

Sledujem ju a ona sa zvrtne a odkráča.

Odkráčal preč tiež.
Bohužiaľ sa nedá ujsť a tak zavítam do svojho obytného priestoru.

Na posteli je ešte rozložený šach z rána.

Si taký debil,Harlekýn.
Len skutočný somár sa stretáva zo ženou a vešá jej na nos svoje problémy.
Nezaslúžila si ten bozk.
Nie odomňa.
Urobila chybu.
Ale nedopusti ty kretén,aby urobila ďalšie.
Ema už pre teba neexistuje.
Ublížiš jej.
A tiež sebe.

Hovorí mi svedomie.
Unavene si ľahnem na posteľ.
Posral som to.

Nechcel som,aby to zašlo tak ďaleko.
Myslím,že už úlohu v mojom skurvenom živote splnila.

Zhlboka sa nadýchnem a rozhodnem sa,že nechcem zostať triezvy.

Z kuchynskej linky vyberiem vodku a nenamáham si ju dať do pohára.

Pijem ju skoro ako vodu a z očí mi unikne slza.
Potrebujem sprchu.

Strhnem zo seba všetko oblečenie a pustím vodu.

Zakloním hlavu a nechám slzy dopadať na líca,odkiaľ ich voda zmýva do hrdzavého odtoku.

Keď plačem v sprchovom kúte pod vodou,necítim sa slabý.

A nepripúšťam si to,pretože kvapky sú kvapky.
A je jedno,či sú to kvapky H2O alebo citov.

Vyjdem z malej kúpeľky a znova sa hodím na posteľ.
Vodku,čo je v polovici dotiahnem celú.

Točí sa mi hlava,zvýja mi čudne srdce a ledva dýcham.

Potrebujem to.

Potrebujem vykúpenie.

Okamžite.

Odlepím sa z postele a vyberiem sa do parku pre ďalšiu dávku.

Ledva vidím pred seba a pár krát sa zatackám,ale nakoniec sa mi podarí prísť k tmavým dverám na opustených toaletách v konečnom parku.

,,Daj mi Háčko." prosím Starého známeho a v rukách zvieram prachy.

,,No neverím,že dávaš presne,chlape."zasmeje sa a podá mi biely prášok v priesvitnom sáčiku.

Striekačku a zapaľovač mám doma medzi madracom.

~~~

Stav po.
Je strašný.
Udieran do steny.
Vrieskam.
Robím ešte väčší bordel ako zvyčajne a pred očami mám Emu.

Zatajil som jej svoju feťácku stránku.
Keby o nej vedela,vysrala by sa na mňa.
Žiadny normálny človek,by sa nebavil  s feťákom.

Na bielej stene sa objaví Ema Libincová.
Dlhé,vlnité blond vlasy padajúce na odhalené plecia.
Modré oči plné výčitiek.
A potom ten bozk v lese.
Striedajú sa mi tam rôzne obrazy.
A potom znova sled udalostí.
Ženy..
Matka,Barbora,Nataly,Lesia,doučovateľka...Zoe a potom otcov hrob.

Nevládzem a tak znova siahnem po striekačku,v ktorej ešte zostala dávka.

Nameral mi dnes trochu viac.
Viem,že by som nemal,pretože som na hranici predávkovania.

No aj tak si odhrniem rukáv a hľadám čisté miesto.
Nenájdem...
Celá pravá ruka je pokrytá vpichmi.
Ľavá je na tom podobne.
Neváham a vykúpenie si vpichnem do zadnej časti nohy v mieste kolena.

A potom príde ten najkrajší pocit v živote.

Pokoj.
Dočasný.

To,že prebudenie bude strašné a , že nemusí vôbec byť neriešim.

Malá autorská vsuvka❤️
Ďakujem,že čítaš a dúfam,že ťa tento príbeh baví.
Podľa mojich ,,plánov" sme prešli polovicu a ideme do tej druhej.
Ale čaká nás toho ešte celkom veľa.
Ak si si pozrel/a soundtrack tak je to vlastne tá časť príbehu po tme
(DARK)kedy sa tá pieseň ,,rozšupne" 😂😂
Do komentárov môžeš písať tvoje reakcie na udalosti časti 26 a 27.
Môžeš napísať aj konštruktívnu kritiku alebo niečo pozitívne.❤️
A čo sa týka gramatiky alebo nejakých čudných slov,tak :
Myšlienky mi idú rýchlejšie ako prsty po klávesnici a autokorekcia niektoré moje zámery a slovné spojenia nechápe.😂😂
Neboj,bude gramatická úprava,keď sa mi  Harlekýna podarí urobiť až do konca.
Mám ťa rada,čitateľ/ka a teš sa na ďalšiu časť.
Bude toho ešte veľa zaujímavého🤫🥺👌😉😅.