Harlekýn

XVI.

Okno predomnou sa rozmazávalo a v očiach sa mi premietal Harlekýn s Lesiou.
Možno sa zachoval príliš agresívne,ale ona dokázala pošpiniť celý vzťah kvôli peniazom..
Každopádne to od nej bolo hrozné.
Nepáčilo sa mi,že ho tak pokazila.
Povedal mi o sebe tak veľa a predsa viem tak málo..
Chcem vedieť viac..
Chcem vedieť viac pomôcť..
,,Slečna Libincová,myslím,že vaša predloha sa nenachádza na okne."podišla ku mne učiteľka výtvarnej a prezerala si prázdne plátno predomnou.
Rýchlo som zaklipkala oči a dostala sa späť do reality.
Bola som vo vysnívanej škole.
Tak poctivo som sa pripravovala ,aby ma tam zobrali.
A teraz som tu,no dnes výnimočne nedávam pozor.
,,Prepáčte,ja len..." habkala som a očami skúmala spolužiaka predomnou.
Mal mi robiť živú predlohu,keďže maľujeme portrét.
Prezerala som si jeho tvár a spravila jeden náčrt ceruzkou.
Znova som mala pred očami Harlekýna.
Musela som sa spamätať,lebo do zvonenia zostávalo 10 minút.
Stihla som si spraviť len náčrt a potom zazvonilo.
Našťastie to bola prestávka pred poslednou hodinou.

Otvorila som si skrinku na chodbe a znova som bola duchom neprítomná.

,,Čau!" skočila na mňa zo zadu Adela.
Síce bola o 10 centimetrov vyššia a o štvrťku užšia ako ja ,zvládla som ju bezpečne odniesť až k lavičke ,kde sme si sadli.
Bledohnedé vlasy jej voľne padali na plecia.Jediná jej ,,nedokonalosť" bolo jej akné.
Mala silné jazvy,ktoré ani make-up nevedel poriadne zakryť.
Dlhú dobu mala kvôli tomu komplexy a nemala sa rada.
Postupne však zistila,že v živote sú dôležitejšie veci ako čistota pleti.
Obidve sme druháčky a spolužiačky.
Spoznali sme sa práve na tejto škole.
Pred ňou som kamarátky ani nemala.
Mala som Maxa..
A mala som svoju bláznivú sestru,ktorá mi nahrádzala všetky kamarátky.
Okrem Adely nemám žiadne dievča označené podstatným menom ,,kamarátka".
Nie,že by som si kamarátky nevedela nájsť.
Jednoducho uprednostňujem kvalitu pred kvantitou.
A potom mám Harlekýna,ktorého neviem zaradiť.
Pretože pravidlo číslo 6 mi nedovolí nazývať ho kamarátom.

6.Nie sme kamaráti,sme len dvaja ľudia,ktorí si budú pomáhať.Nedovoľme,aby sme sa kamarátmi stali.

,,Konečne sa začína otepľovať,nepôjdeme dnes niekam?"navrhne mi Adela,keď sme nastúpené do učebne.

Moje plány boli jasné- ísť za H.

Nebola som tam už týždeň..
Dostať sa z domu je čoraz zložitejšie,pretože sa musím vyhovárať na knižnicu.
Do tej chodím každý druhý týždeň,len rodičia si myslia,že každý.
Dnes je zrovna tá streda,kedy mám v pláne ísť za Harlekýnom.

,,Prepáč,ale dnes mám knižnicu a zajtra je ten test." vyhováram sa a prehrabnem si vlnité blond vlasy.

,,Tak fajn,ale tento týždeň niečo podnikneme."smutne si vzdychla.
Zazvonilo a tak sa začalo 45 minút utrpenia.
Škola ma baví,ale aj na takej umeleckej sú predmety ako matematika alebo slovenčina..
Nie sú síce také smerodajné ale bohužiaľ existujú.

~~~

Kráčam po ulici smerom do Špinavej štvrte keď zbadám mamu a Marthu.
Martha je knihovníčka.
Sú vo zvláštnom rozhovore kedy sa jedna usmieva a druhá smeje.

Obidve ma čoskoro zbadajú.
Mama sa narýchlo ospravedlní,lebo sa musí ešte vrátiť do práce.

Hneď po tom ako mama zmizne sa knihovníčke stratí úsmev z tváre a prísne na mňa pozrie.

Nechápavo zažmurkám a ona si len povzdychne.
,,Ty si ma neposlúchla a stretávaš sa s NÍM." posledné slovo výrazne zdôraznila a mne bolo hneď jasné koho to zámeno predstavuje.

,,Nie,prečo by som mala? Ako si na to prišla?"vykrúcala som sa a ešte som sa tak nervózne zasmiala,že ani sama sebe by som neverila.
V klamstve som hrozná.