Harlekýn

XXX.

,,Myslíš si,že sú tie plavky moc zarezané?"uškŕňa sa Anna a krúti predomnou zadkom,ktorý má napasovaný v modrých brazílkach.

,,Neviem,či je vhodné,aby sme ti videli až do tráviacej sústavy."myknem plecom a úškrn jej opätujem.

,,Sprostá."prekrúti očami a odtancuje do kúpeľne.

Je polka júna a dnes ma nahovorila,aby som sa s jej partiou išla kúpať na nejaké jazero.

Súhlasila som,pretože som si dala za úlohu začleniť sa do života aj bez Harlekýna.
Ak si dokážem žiť všedné dni aj bez jeho spoločnosti,dokážem si,že k nemu nič necítim a potom pôjdem za ním a môžeme vtedy pokračovať v našom nevzťahu.

,,Kedy sa chceš akože prezliecť ty ?" vráti sa už oblečená v modrých ombré šatách.

,,Ja neviem."vzdychnem si.
Predstava,že sa mám odhaliť pred viacerými ľuďmi mi nie je príjemná.

,,Bude tam aj ON."vzrušene zašepká.

To zámeno mi spôsobuje,že sa mi pred očami premietne pár smaragdových.

Rýchlo zaženiem myšlienky a usmejem sa.

,,To je super."poteším sa úprimne a schmatnem žlté plavky na prezlečenie.

Chvíľu som v kúpeľni pred zrkadlom a obzerám si svoje telo.

Možno by som chcela mať medzi stehnami medzeru a nemať toľko špekov na bruchu.
Možno by som chcela mať viac opálenú pokožku a nie byť takmer priesvitná.

Skôr než  začnem pochybovať o svojom výzore opustím kúpeľňu a vyberiem sa do našej izby.

~~~

,,Je to tu krásne!" žasne Adela,moja spolužiačka a kamarátka.
Spolu s ďalšími štyrmi ľuďmi sme sa dostali do lesa.
Išli sme ale inou cestou,nie cez konečný park.

Dopočuli sme sa tam o nejakej vražde medzi bezdomovcami a o podozrení o drogách.

Pred nami sa rozprestiera menšie jazero modrej farby.
Ani som nevedela,že také na blízku je.

Okrem mňa,Anny a Adel s nami išla ešte Karin-Annina najlepšia ryšavá kamarátka a dvaja chalani.
Jeden,ktorého Ann nazýva zámerom ON a druhý,ktorý zrejme učaroval Karin.
,,Poď skúsiť vodu." schmatne ma Anna za ruku.

Pomaly prechádzam po štrku až sa moja pokožka na bielych nohách stretne s mokrou tekutinou.
Kráčame pomaly do hĺbky,až pokiaľ sa nám kraj sukne a šiat nedotkne vody.

Zasmejeme sa.

Chytíme sa za ruky a tie,ktoré nám vyseli pozdĺž tiel zdvihneme do vzduchu.

Pofukuje mierny vietor,ktorý nás pekne schládza pred tropickými teplotami začínajúceho leta.

Zrazu sa za nami ozve člapkanie a do Anninho chrbta narazia dve ruky.
Automaticky spadne oblečená do vody.

,,Erik!"zvýskne keď sa vynorí.
Ja sa vrátim na sucho k Adel,ktorá sa uškŕňa na deke.

Na sebe má fialové plavky a až teraz si všimnem,že som jediná oblečená.

Všetci už sú vo vode a hrajú nejakú besnú naháňačku.
Využijem situáciu keď nie som stredobodom pozornosti a prevlečiem si cez hlavu tričko.

Keď som už len v žltých plavkách,rozbehnem sa do vody spolu s Adel.

,,Ema?"povie keď plávame.
,,Áno?"reagujem na moje meno a zakloním hlavu aby som si namočila vlasy.

,,Tá tvár,ktorú si nakreslila ako fiktívnu postavu,nie je fiktívna,že?"zamyslí sa.

Mlčím.

Včera v škole som za ňu dostala plný počet bodov a učiteľka ma pochválila,že viem namaľovať každý detail svojej fantázie.

,,Mám pocit,že som tú tvár videla v meste."pokračuje a potom začne splývať.

,,Je to možné..Niekedy máme predstavy na základe skutočnosti.Jednoducho vidíme nejakého človeka a po čase sa nám ukáže v mysli."obhájim sa a spolu pláveme k brehu.

,,Ty si nakreslila Harlekýna."zvýši hlas.

,,Čože?"zneistiem nad jeho menom.

,,Moja babka mi o ňom hovorila.Je to ten v tom fialovom kabáte z jesene,že?"vyjdeme z vody na deku.

,,Zahráte si s nami karty?"milo sa usmeje Erik a už začína rozkladať.

Možno bola debata krátko pred tým ako sme začali hrať karty dôvodom,prečo som prehrala.

Ale na tom nezáležalo.
Keď sme si šli s Adel znovu zaplávať,vrátili sme sa k téme.

,,Vraj znásilňuje ženy a dve aj zavraždil."šepne mi v strede jazera.Rozhodli sme sa ho preplávať.

Mimovoľne sa usmejem.
Ľudská fantázia nemá hranice rovnako ako ľudská hlúposť.

,,Veď sa o ňom hovorí,že ich nenávidí,nie? Prečo by ich znásilňoval?"zahrajem sa na blbú.

,,Pozri,áno.Nakreslila som ho,ale len preto,že som ho videla a prišiel mi zaujímavý."upresním klamstvom a sledujem ako sa Adela pozerá stále pod seba do nekonečnej vody pod ňou.

,,Práve preto by ich znásilňoval.
A verím ti,viem,že by bola urážka keby sa s ním bavíš,prepáč."usmeje sa a my sa otočíme smerom naspäť.

,,A ona Harlekýna pozná?"spýtam sa ignorujúc urážku,ktorá mala byť vlastne kompliment.

,,Pozná sa s ženami-obeťami."vysvetlí.

To je vrchol.
Verím mu na sto percent a verím,že sú to výmysly.
Len ma to zaráža,pretože dostali reálnu podobu.

,,A čo ešte urobil?"vrátim sa do role dievčaťa,ktoré ho videlo len na ulici a nie do role Emy,ktorá s ním hravá šach a stála s ním na kraji strechy.

,,Jeho matku prepustili tento rok z basy,lebo ho vraj bila,keď bol malý."zhrozí sa a vypľuje vodu z úst.
Odfuknem si.
Aspoň niečo ,čo sa šíri je pravda.
Aj keď predstava,že tú ženu pustili mi na tele spôsobila zimomriavky.

,,Je to fakt zlý človek.Je to hrozné,že po svete taký chodia."posmutnie.

Je to hrozné,že po svete chodia takí ľudia,ktorí šíria klebety a klamstvá o ľuďoch o ktorých nič nevedia.

No nepoviem jej moje myšlienky.
Harlekýn je moje tajomstvo.
Je niečo tajné.
Niečo ako moja súčasť aj keď to nerada priznávam.

,,To áno."zaklamem a udriem si kolená o štrk pod nami.

Zarozprávali sme sa tak veľmi,že sme doplávali na breh.

Pohľad mi pristane na bozkávajúcich sa dvojiciach na deke.

Anna sa pomedzi bozky usmieva a jemne sa zasmeje keď ju Erik začne štekliť.

Sadnem si unavená na deku vedľa a snažím sa odohnať myšlienku na udalosť z 12.mája a jej dôsledky v súčasnosti.