Harlekýn

XLI.

Uvedomil som si , že buď potrebujem Emu alebo drogu,obidve mi dávajú rovnaké potešenie..
No potom som potreboval naraz aj jednu aj druhú a nevedel som bez nich žiť.
No zároveň mi robili problém žiť.
Ema bola moja droga.
Droga bola moja Ema
A stále dokola a dokola..
Jediný rozdiel medzi nimi bol ten , že Emu som si nemusel kupovať.
Ema nemala žiadne úroky.
Heroín ich mal tak strašne veľa.
Vedel som,že som sa mal zbaviť obidvoch..
Pretože obidve mi nevedomky ubližujú aj keď mi dávajú to isté potešenie..
Ema bola však žena.
A heroín tu bol pred ňou..
Starý dobrý kamarát..
No ja som ju začal milovať.
Zatiaľ čo heroín som len potreboval.

Pokrčil som už dosť pokrkvaný papier a hodil ho do koša.
Musel som niekde svoje myšlienky napísať,inak by som sa zbláznil.

~~~
Zistil som , že mi zostáva 7 hodín.
Vybral som z banky takmer všetko moje dedičstvo po otcovi a aj tak to nestačí.
No vykúpenie mi posledné mesiace dosť otriasalo peňaženku a tak sa moje úspory radikálne minuli.
Navyše keby nebolo Háčka,Ema mohla byť v poriadku.
A ja tiež.

Zase sedím na posteli s potrebou dať si dávku.
Je to jeden kolobeh,ktorý sa nedá prerušiť.
Potreba-dávka-vykúpenie-prebudenie-
chvíľková spokojnosť

V tom mi zazvoní telefón.
,,Máš tie prachy?"vyštekne na mňa Anna bez pozdravu.

,,Chýba mi 10 000 €."zachrapčím a z trasúcich rúk mi vypadne sáčok pripravený na ohrev.

,,Ja ti viem prispieť len 1000-ckou.A rodičom nemôžem nič povedať,lebo by ťa okamžite zatkli a Emu by zabili.Sú príliš morálni a zásadoví.Myslia si,že polícia vyrieši vždy všetko." urýchlene povie a na konci stíši hlas.

,,Fajn,máme ešte 7 hodín.Pokúsim sa niečo vykradnúť."zamyslene poviem.

Anna sa odmlčí.

,,Vieš o tom,že raz sa to polícia dozvie a že ťa môžu zatknúť skôr,než im tie peniaze dáš?"zhrozí sa.

,,Viem,ale nejde tu o mňa.Ide tu o ňu."odhodlane poviem a zložím telefón.

Potom nasleduje sled udalostí pri Háčku a nepríjemné prebudenie.

~~~

Kráčam po námestí a urovnávam si svoj plán.
Je noc a čas mám do zajtra rána.

Potrebujem odniekiaľ 9 000.

Rozhodol som sa o krádež kreditnej karty v obchode so šperkami na námestí.
Príde mi to ako najmenšie zlo a zároveň najrýchlejšia možnosť rýchlych peňazí,keďže sem chodia bohatí ľudia utrácať milióny a nie pár tisícok.

Sledujem tu ľudí už 2 hodiny a do oka mi padol cca 40ročný muž v obleku.
Vyzerá celkom zazobano a to,že mu dnes odíde z účtu pár tisícok si možno ani  nevšimne.

Som úplne nápadný a to je to najnenápadnejsie,pretože ako sa hovorí-Pod lampou je najväčšia tma.

Mám svoje klasické zelené nohavice a fialové tričko s dlhým rukávom aj keď je teplo.

Za hodinu zatvárajú a tak sa musím poponáhľať.

Postarší muž si vyberá pri pulte hodinky a konzultuje to s namaľovanou predavačkou.

Môj plán je jasný.
Zmocniť sa jeho kreditky,ktorú drží pripravenú v ruke.

Budem musieť vyhodiť poistky,ktoré sú za pultom a následne počas nečakanej tmy a momentu prekvapenia zobrať kartu,ktorá zachráni Emu.