Friends with Benefits? (Andy Biersack)

Slečna Betsy :D

Sedela som vo svojej izbe na nízkom "gauči" pri okne. Bolo to moje kráľovstvo-vystlané vankúšmi a dotvorené priesvitnými záclonami v pastelových farbách. Odtiaľ som vždy sledovala ľudí, ktorý prechádzali okolo a boli pohrúžený do svojich myšlienok, vždy má lákalo zistiť, čo sa v ich vnútri asi odohráva!
Teraz som momentálne čarbala do skicára nový zimný návrh outfiu a občas som vykukla von do zasneženej ulice. Sused odhrabával sneh spred bránky a keď si ma všimol kývol mi na pozdrav. Bol to milý pán!
Zrazu moje dokonalé ticho a harmóniu preťal zvuk môjho zvonenia na mobile, na disleji svietilo meno ANDY. Zdvihla som to. "Čo otravuješ?" zavrčala som,samozrejme, to bolo myslené ako žart. "No prepáč! Už si nemôžem ani vyraziť von s mojou najlepšou kamarátkou?" Ozval sa jeho urazený tón na druhej strane. Slovné spojenie "najlepšia kamatáka" ma v poslednej dobe akosi vždy vyviedlo z miery! "Teraz niečo robím...kreslím..."pípla som potichu. "A kedy si teda nájdeš čas vo svojom diáriku?" poznamenal ironicky. "O hodinu?" chcela som to povedať ako konečné rozhodnutie, ale znelo to skôr ako otázka. "Až? Dovtedy bez teba zahyniem!" jeho hlas posmutnel. Ten Komediant! "Tak o pol hodinku?" zase ten otázny tón. "To znie lepšie. Priletím za tebou na krídlach lásky,"zatrilkoval a potom so smiechom zložil.
Okamžite som sa začala chystať. Keďže bola sobota nemala som ani najmenšiu chuť sa maľovať alebo česať, ale kvôli Andymu som musela prekonať svoju lenivosť. Nie, vlastne nie je pravda, že som musela, Andy ma už nenalíčenú videl snáď miliónkrát, ale teraz to bolo iné. Snažila som sa prísť na dovôd-Prečo? Rýchlo som to však vzdala a zamierila si to do kúpeľne, kde som si dala ceruzku na oči a špirálu. Prečesala som si vlasy a dala si na ne čiernu "šmolkovskú" čiapku. Obliekla som si rifle, vysoké hnedé čižmy, tričko, mikinu, hnedú bundu s kožušinou a teplé rukavice. Oznámila som rodičom, že sa vrátim na obed a vybehla som do studeného počasia. Andy stál pred domom ako na zavolanie "nemohol som sa ťa dočkať,"posmutnelo si priložil ruku na miesto kde malo byť srdce, ale to on zjavne nemal, keď si zo mňa tak kruto strieľal. "Ja som ti nechýbal?" Zamyslela som sa a potom som afektovane vybafla:"Hmmm, nie!" "Toto si nemala hovoriť! Za to ti budem odopierať sex najbližších...24 hodín!" Predniesol sakra vážne, ale ja som sa zasmiala. "Nedávaj si predsavzatia, keď ich nedokážeš splniť,"vyplazila som naňho jazyk. "A keď sa chceš hádať o tom, kto komu odoprie sex tak mám pre teba novinku-bude to dokonca 48 hodín!" On na mňa vyvalil svoje modré oči:"Čože?´Prečo ma takto trápiš?" "To nie ja, ale nezabúdaj, že rodičia sú doma!" pripomenula som mu. Potom ma zaviedol na kopec nad našou osamelou uličkou. Keď sme sa prebrodili v snehu dostatočne ďaleko a vysoko začali sme stavať snehuliaka. Bol krásny a vysoký ako Andy s polovicou nôh v snehu, pretože takého vysokého ako je Andy v skutočnosti by sme neurobili!
Andy mal v snehu pripravený hrniec, šál, kamienky aj mrkvu na finálne dokončenie nášho diela, ale skôr ako sme ho "ozdobili" mu Andy prirobil ženské prsia. "Hej!" zvolala som "myslela som, že je to snehuliak chlapec!" "Nie, bude to krásna snehuliačka!" vysvetlil mi a potom snehuliačku pobozkal blízko kamienkovým "ústam". Ja som si založila ruky v bok:"Fajn! Takže kopa snehu dostane pusu skôr ako ja? Už sme tu hodinu a stále som sa nedočkala...môžem ísť teda domov! Tsss!" Naoko urazene som sa pobrala preč, ale on ma schmatol za ruku a otočil tvárou k sebe. V zápätí mi dal bozk, na ktorý som celý čas čakala. "Máš studené pery,"uškrnula som sa "ešte k sebe primrzneme! Vieš, že v antarktíde sa nemôže bozkávať?" "Tak za 1.-primrznutie by mi nevadilo a za 2.-som myslel, že som vyrastal v Ohiu a ty si mi teraz prezradila, že moji rodičia mi vlastne celý život klamali o mojom pôvode! Veď ja som potom eskimák!" zatváril sa zhrozene a ja som ho šťuchla. Zasmiali sme sa:"Postav sa k nej a ja si Vás odfotím, dámy!" povedal a vytiahol z vrecka riflí mobil. Pritúlila som sa k Snehuliačke a urobila som ksichtík do foťáka. "Ako sa bude volať?" opýtala som sa "čo tak Betsy?" navrhol a ja som súhlasila. Potom sme si s ňou dali fotku obaja, veď sme všetci boli riadne celebrity!
"Slečna Betsy, môžem Vás poprosiť o dovolenie odviesť si toto dievča niekam, kde budeme sami?" opýtal sa nemej kopy snehu, akoby to bola živá bytosť. "Ou, nie! Nevysvetľujte si to tak, že Vy pre mňa nieste dobrá spoločnosť!" namietol "len mám rád súkromie pri istých činnostiach!" uškrnul sa a ja som ho tresla po hlave. "Neprezrádzaj jej detaily,"zachichotala som sa. "A poď už!" chytila som ho za ruku a bežali sme dolu strmím kopcom, párkrát sme sa potkli, ale nespadli sme a to je hlavné. Dúfala som, že to takto bude aj s našim "vzťahom"...