"Hodina tanca" :P

610 43 3
                                    


"Aaaaaaaa, zlatooooo!" zajačala spolužiačka  Sara na jej najlepšiu kamarátku menom Lana, ktorá sa po dlhom čase choroby, konečne vrátila do školy. "Ty si mi taaak chýýýbalaaaa!" Skočili si do náruče a ešte chvíľu radostne jačali. "Mojkoooo, veď ty mne tieeež!" "Počuj, mám toľko nových vecí, o ktorých ti musím porozprááávať! Christiana som poslala do riti a konečne som začala chodiť s Luisom! A božeee, keď uvidíš moje nové topánky...."


"Aaaaaaa,mojenkooo! Mám novú kabelku od Pradyyy!" zatiahol "zženštilým" hlasom Andy a ja som pristúpila na jeho hru. "Ja topánky od Gucciho a mimochodom, už nie som s Filipom, nesiahal mi ani po členky!" "A s kým teraz chodíš, drahááá?" "S Markom!" "S tým feťááákom? Gratulujem, zlatenkooo! Nemohla si si lepšie vybrať!" Po tomto hranom dialógu sme sa nahlas rozosmiali a polovica triedy s nami. Sara a Lana sa na nás povýšenecky pozreli a Sara monotónnym hlasom predniesla "ste trááápny. Poď, ideme..." chytili sa s Lanou za ručičky a odkráčali z triedy. "Poď, títo ľudia sú úplná spodina spoločnosti!" chytila som Andyho za ruku a zase sme sa rozrehotali.


____________________________________________________________
"A raz, a dva, a tri...." počítala som si kroky. Ako každý pondelok som bola individuálne v školskej telocvični a pred zrkadlami som si cvičila tanečné kroky. Vždy som tvrdila, že by sa mi hodila hodina tanca navyše, vlastne všetko, čo viem som sa naučila takmer sama usilovným cvičením! "A raz, a dva, a tri..." zatlieskala mi osoba, ktorá vstúpila do telocvične a podľa hlasu som spoznala Andyho. "Čo tu robíš?" opýtala som sa "nechce sa mi ísť domov, môžem sa pozerať?" usmial sa. "Andyyyy, dobre vieš, že nemám rada publikum!" zabedákala som. Zdvíhal sa mi žalúdok pri pomyslení, žeby sa na mňa niekto pozeral a ešte viac ak to mal byť on! "Ale no ták! Môžem ti pomôcť, naučíš ma pár krokov!" ponúkol sa, tašku hodil na lavičku a postavil sa vedľa mňa. Vedela som, že to myslí vážne a tak som spustila, urobila som prvý krok-pravá noha prudko dozadu, ľavá vpredu pokrčiť na špičku, prehla som sa v chrbte dozadu takmer až na zem. "Hej, pomaly! Ja nie som taký ohybný!" zasmial sa. "Fajn, poďme na tango,"navrhla som, presunula som mu jeho ruku na môj pás a druhú sme obaja spoločne vystreli pred seba a spojili. "Takže-figúry ako Spojky, Pivoty, Spiny, Štvorkrok, Kolísková otáčka, Výkrut a Twistová otáčka tvoria absolútny základ,"vysvetľovala som, ale vedela som, že nerozumie ani jedinému slovu. Ukázala som mu každý krok postupne a potom sme to za pomoci hudby spojili. "Vidíš! A ja som si myslela, že si absolútne drevo,"uškrnula som sa. "Ja som zas dobrý v iných veciach,"žmurkol. "Možno... ale nedokážeš toto,"urobila som ukážkový mostík na žinienke a vystrela som sa znovu do stoja. "Takže teraz začíname súboj v hecovaní, kto je v čom šikovnejší?" Pristúpil ku mne a vyzliekol mi tričko, potom mi jednou rukou rozopol podprsenku. "Hmm, to je všetko?" zasmiala som sa a kľakla som si k jeho rozkroku, zubami som mu rozopla opasok aj to ostatné. "Fíha," vyzeral ohromene, ale len na chvíľu. Potom si ma za zadok vyzdvihol hore a moje nohy sa znova ocitli okolo jeho pása, ja som na oplátku vyrovnala nohu tak, že siahala až k nad jeho hlavu. On žasol:"vieš aj šnúru?" "Čudoval by si sa, aké veci dokážem,"zvodne som mu pošepkala do ucha a on sa výrazne zachvel. "Máš šancu mi to ukázať,"tiež zašepkal. "Bude mi potešením, majster!" po týchto slovách sme sa zvalili na kopu žinienok. Stiahla som mu nohavice spolu s boxerkami značny Apparel tak akurát do polovice a on sa vtesnal medzi moje kolená. Ľavú nohu som mu položila hore na rameno zatiaľ čo ma bláznivo bozkával. "Veľa riskujeme, vieš to?" opýtala som sa, lebo som si bola vedomá toho, že tu môže kedykoľvek niekto vtrhnúť a jediné čo uvidí budeme my v tejto kompromitujúcej polohe! "Ja proste milujem adrenalín," vzdychol v úplnom opojení z niekoľkých rýchlych pohybov panvou. Táto myšlienka, že nás môže niekto prichytiť ma nenechala zrovna chladnou. Chcela som s ním vyskúšať všetky možnosti, fantázií sa predsa medze nekladú! Nedalo sa ubrániť pokušeniu, proste tu bol, neskutočne nádherný a môj. Musela som si užívať každú chvíľu s ním. Veď kto vie, ktorá chvíľa bude tou poslednou?

Friends with Benefits? (Andy Biersack)Where stories live. Discover now