Je koniec...

587 48 5
                                    

Druhý deň:
Telesná! Hrali sme vybíjanú. Andy bol v inom tíme ako ja a tak sme sa navzájom zúrivo snažili vybiť jeden druhého. Ale obom sa nám darilo vyhýbať letiacej lopte bez problémov a mne najviac, pretože ako gymnastka som tam stvárala rôzne akrobatické kúsky, vrátane šnúry (žiaľ, nie dobrovoľne). Potom sa mi zrazu dostala lopta do rúk ani neviem ako a tak som nestrácala čas. Švihla som rukou a lopta letela cez telocvičňu. Andy sa nestihol uhnúť-vyskočiť vysoko, tak ako to má vo zvyku a lopta ho trafila. "Yes, yes!!" víťazoslávne som kričala. Potom som k nemu podišla:"Ha, a máš to!" On sa v ten moment za mnou rozbehol a ja som jačala. "No počkaj, zajac!" varovne na mňa zakričal a ja som zdrhala ako o život "máš to márne, zajac vždy vyhráva,"vyplazila so mu jazyk a utekala som ďalej. Zrazu ma jeho paže schmatli zozadu za boky a pritisol si ma k sebe. Uvoľnene sme sa smiali zatiaľ čo profesorka hovorila:"Nerobte hlúposti. Hrajte!"
"Dnes mám prázdny dom, zastavíš sa? Užijeme si," pošepol mi do ucha skôr, než ma pustil. "Dnes nemôžem, prepáč!" odmietla som ho. Od rána som mala bolestivé kŕče v žalúdku, bolesti chrbta a triasla som sa od zimy! Dúfala som, že to pochopí....

Druhý deň:
Nepochopil....
Vyberala som si veci zo skrinky na prvú hodinu, ktorou bola psychológia, keď sa ku mne zrazu priblížila tá blonďavá socka, s ktorou mal Andy tendencie stále sa o niečom zhovárať. Prekvapene som zdvihla obočie, ja som si s ňou predsa nemala čo povedať, ale čakala som, že sa opýta, či by som jej nemohla Andyho dohodiť alebo niečo podobné, ale ona ma úplne šokovala jednoduchou vetou:"Tvoj kamarát je riadny divoch!" uškrnula sa. "P-prosím?" spočiatku som nechápala. Ona sa oprela o skrinku vedľa tej mojej, pohodila vlasmi a túžobne sa zahľadela kdesi do stropu:"Určite si nevedela o tom, aký je dobrý v posteli! Včera som sa uňho stavila,"žmurkla na mňa a odhrnula si z krku hodvábnu šatku, odhalila fialovú podliatinu. Začala sa vo mne variť všetka krv a zatínala som päste, aby som ju neudrela. Tá štetka! "A prečo mi to hovoríš?" opýtala som sa úplne vyvedená z miery. "No, keďže s Andym sme už takmer pár, bolo by dobré spoznať jeho najlepších kamarátov a všimla som si, že spolu trávite veľa času," usmiala sa a odhalila rad bielych zubov, ktoré som v mojej mysli videla rozbité! "Och, tak som ťa rada spoznala!" odvrkla som a odišla som preč, všimla som si ako zašla do triedy a potom som zbadala Andyho ako si berie veci zo skrinky. Všimol si ma a usmial sa na mňa od ucha k uchu. Ako len mohol? Sršala z neho čistá faloš, nevidela som žiadne výčitky! Podišla som k nemu:"Gratulujem!" povedala som "č-čože?" nervózne si prehrabol vlasy. "No predsa k novému vzťahu,"povedala som úplne chladne a snažila som sa prehltnúť narastajúcu hrču v hrdle, ktorá mi bránila rozprávať. "Ja..nechápem..." habkal. Mal na krku šatku a tak som mu ju odhrnula a videla som to isté čo u blondíny len vo väčšej miere! "Ale chápeš. Je koniec," po týchto slovách som sa zvrtla na päte, ale on ma schmatol za ruku, odmietala som sa otočiť, aby nevidel moje slzy, ktoré sa stále dožadovali pozornosti. "Nie je to tak ako..." "Ušetri ma tejto trápnej vety, prosím ťa!" vzlykla som. "Je koniec!" zopakovala som a vytrhla som mu svoju ruku zo zovretia. Rozbehla som sa preč, moje kroky viedli na toaletu, kde som sa zavrela do kabínky a zviezla sa po bielej stene kde som konečne nechala priechod svojim citom. Prečo ma to prekvapovalo? Bol predsa muž a keď sa mu nedostalo istej činnosti našiel si niekoho ochotného! Nemali sme spolu záväzný vzťah a predsa ma to trápilo, pretože som stála o jeho pozornosť, stála som o jeho uznanie, úsmev, pohladenie a o jeho lásku. Čo z toho som však v skutočnosti dostala?

Andy:
Užil som si. Áno, užil! Bol som hlupák. Hlupák ak som si myslel, že sa to nedozvie! Prišlo to a to skôr, než som sa s tým stihol zmieriť.
Stále mám pred očami  tvár blondíny skrivenú od rozkoše. Pozval som ju k sebe. Dohodli sme sa. Nechal som sa uniesť predstavou nespútanej blaženosti a nemyslel som na následky. Vo chvíli, keď ma hladkala/bozkávala/vzrušene mi šepkala do ucha som vnímal len spokojnosť, ktorá ma obklopovala. Do mysle sa mi však čo chvíľu vkrádala Annie, vždy som ju ale zatlačil najhlbšie do podvedomia ako som len vedel. Jej utrápený pohľad a lesknúce sa oči z nášho posledného stretnutia sa mi však teraz vynárali stále častejšie. Chcel som ju späť a bol som odhodlaný urobiť čokoľvek. Nebolo to už viac o sexe, chcel som ju mať len nablízku a teraz keď  som ju nemal som stále viac zisťoval, že to vlastne nikdy nebolo len o sexe....

Friends with Benefits? (Andy Biersack)Onde histórias criam vida. Descubra agora