Friends with Benefits? (Andy Biersack)

19. Love you Like a Love song

Toto je žiaľ už predposledná časť tejto poviedky :/ hádam sa bude páčiť :) N*

"One million years, and I will say your name.
I love you more than I can ever scream..."

Deň sa blížil ku konečnej fáze, ale tam vonku za oknami sa všetko belelo. Z oblohy sa na nás valila ďalšia spŕška snehu. Ľadové vločky nám poletovali nad hlavami a zdobili celú našu ulicu. V jeho čiernych vlasoch vyzerali ako hviezdy na oblohe...
Bola som v izbe, na svojom obvyklom mieste-schúlená na "gauči" pri okne a rozmýšľala som nad dnešným Andyho výbuchom v škole. V tom do izby vtrhla mama, prikázala mi, aby som sa obliekla. Nechápala som, načo ten zhon, ale všetko mi objasnil známy zamatový hlas, ktorý spieval za zvukov akustickej gitary. Uvedomila som si, že som ho počula už dlhšie, ale neprikladala som tomu žiadnu váhu. V teplej bunde a čiapke som vyšla pred dom a na nízkych schodoch tam sedel Andy a spieval:

"I said I loved you as I left you.
Regrets still haunt my hollow head..."

Započúvala som sa do tónov a slov, ktoré pohládzali moju dušu. Cítila som zmenu, zmenu postoja k nemu. Miloval ma a videla som, že sa naozaj snaží napraviť svoje činy. Možno mal pravdu a ja som sa správala prehnane. Nemali sme žiaden vzťah a tak som sa nemohla hnevať! Zrazu som mala pocit, akoby ma osvietilo a ja som zbadala, že som na tom mala svoju chybu aj ja. Pomyslela som si, že sme sa už obaja trápili dosť!
Sadla som si k nemu na schody a počúvala som, ako si vylieva srdce do obyčajných slov, ktoré pre mňa znamenali tak veľa. Keď skončil opýtal sa ma:"Odpustíš mi už konečne?" v jeho očiach som zbadala napätie a tak som náhlivo prikývla. "Ale už nikdy neurobíš nič podobné!" varovala som ho, "samozrejme, ak ale budeme mať plnohodnotný vzťah," stanovil svoju "podmienku". "A ty by si chcel?" neisto som sa opýtala, "blázniš? Jasné, že áno! Práve som ti tu povedal, že ťa milujem, aký dôkaz ti ešte mám dať?!" lamentoval. Objala som ho okolo krku a vtisla mu bozk na líce "toto mi bohate stačí,"usmiala som sa. Naozaj mi to stačilo, tentoraz už áno! Andy odložil gitaru nabok a pritisol si ma k sebe, najprv ma objal-tuho a veľmi dlho, potom sa odtiahol a zadíval sa na mňa...

Andy:
A tak to konečne vyšlo! Mohol som ju objať, hľadieť jej do modrých očí, vychutnávať si jej úsmev a to bez obáv. Teraz, keď už som mohol som sa k nej sklonil a naše pery sa spojili, môj jazyk prekĺzol do jej úst a bolo jasné, že sme ešte stále nevyšli z cviku! Bolo to trápne romantické ako z nejakého gýčovitého romantického filmu-sedeli sme na schodoch pred jej domom, na lícach náš štípal mráz, husto snežilo a my sme do pár minút vyzerali ako legendárny Yetti, ale hriali nás bozky a LÁSKA a mne sa to veeeeľmi páčilo! Veď, čo by to bol za romantický film bez šťastného konca?
Annie:

Po chvíľke, čo sme tu len tak posedávali, sme sa rozhodli ísť domov a tak sme sa rozlúčili. "Vidíme sa zajtra v škole,"žmurkol na mňa a obdaril ma ďalším bozkom. "Áno, zajtra je posledný deň školy pred vianočnými prázdninami," spokojne som vydýchla, nemohla som sa toho dočkať! Ešte naposledy som ho objala okolo krku a svoje telo náruživo pritisla k tomu jeho. Bože, ako mi len chýbal každý jeho dotyk! Venovala som mu jeden z mojich najvášnivejších bozkov a dúfala som, že kvôli nemu nebude môcť v noci spať.
Potom som sa vytratila do domu a v predsieni som sa zrazila s mamou, ktorá na mňa podozrievavo hľadela. "Myslela som, že vy dvaja ste len kamaráti,"podotkla. "Nie, mami, už dávno nie..."