Friends with Benefits? (Andy Biersack)

Veľa kriku a plaču

Celý deň som sa musela pozerať na to, ako sa okolo neho motá tá vyumelkovaná blondína! Snažila som sa ich ignorovať, ale nedarilo sa mi to. Blondína ma totiž nedokázala ignorovať, ráno mi zamávala na pozdrav, keď sa hrdo niesla po Andyho boku:"Ahoj, Annie!" zvolala. Ja som nahodila ten najfalošnejší úsmev a smelo som jej odkývala, ale za jej chrbtom som jej ukázala prostredný prst. Andy si to všimol a potmehúdsky sa zasmial. Rozhodla som sa hrať tú hru s ňou, vedela som, že ma nemá rada, raz som ju totiž počula hovoriť:"...nemá vôbec žiaden vkus, nechápem, ako sa s ňou môže Andy baviť, je nemožná!"
Cez prestávky bola neustále nasáčkovaná v našej triede a nalepená na Andym ako žuvačka, takže som ich mala stále pred nosom, dokonca obsadili celú MOJU lavicu! Sedela mu na kolenách, pohadzovala tými odfarbenými vlasmi a bozkávala ho! On len sedel, bez pohnutia ako mŕtvola a nechal ju, nech si s ním robí, čo len chce! Nemyslím, že mu to bolo po vôli!

Andy:
Čo by som dal za to, aby mi na kolenách sedela Annie? Kľudne aj pred všetkými tými ľuďmi zvanými spolužiakmi. Nehanbil by som sa za to! Teraz som sa však hanbil, bol som ako telo bez duše. Nechal som so sebou manipulovať. Blondína, ktorej meno som si nikdy nevedel vybaviť a ktorá sa zrejme stala mojou "priateľkou" sa odo mňa nechcela odtrhnúť a ja som znášal jej sústavné kecanie o ničom a otravne ulepené bozky od jej čerešňového lesku na pery. Neznášam čerešne! Pozeral som sa na ňu a uvedomoval som si, že je to typ dievčaťa, z ktorého sme si s Annie robili žarty, presne ten typ:"Mám novú kabelku od Prady!" Ako som len opovrhoval týmito dievčatami. A Annie? Sedela na opačnom konci miestnosti a moje oči blúdili celý čas len k nej. Musela byť svedkom tohto psychického znásilnenia, ktoré predvádzala blondína! V jej očiach to však vyzeralo určite omnoho horšie ako v tých mojich...
Po týždni:
"Mám ťa plné zuby!! Nemám viac náladu ťa znášať! Strávili sme spolu jednu noc, bol to len sex! Nechodíme spolu! Chápeš?! Ani neviem tvoje meno! Neznášam na tebe každú jednú vec od tvojho afektovaného správania až po konce odfarbených vlasov, tak za mnou už nelez!!!" kričal som. Kričal som na to zrazu nemé a plaché dievča, ktorej oči sa zalievali slzami. Mal som toho po krk! Všetci sa ma celý týždeň vypytovali ako sme sa dali dokopy a pod. Zahral som divadielko-zamilovaného Don Chuana, povrchného idiota, ktorému sa páčia povrchné dievčatá! Patril som do vyššej vrstvy, zdravili ma aj tí, ktorý sa mi vždy posmievali. Chalani  si so mnou potľapkávali a pýtali sa:"Už si ju dal dole?" Bolo mi na vracanie, keď som zistil, koľkími posteľami prešla. Záhadou je, že na žiadneho z nich sa nenalepila tak ako na mňa! Mne však stihla pokaziť povesť drzého, nevychovaného chalana, ktorého nikto nemal rád! Zobrala mi všetko, čo som si za tie roky vybudoval. O toto som nikdy nestál, radšej budem zas ten starý Andy, ktorý všetkých sral. Ale moje plány nevychádzali, keď sa s plačom rozbehla kdesi preč chalani sa uškŕňali:"Pekne si ju zrušil, brácho!" podotkol jeden z nich a tľapol ma po pleci. Mal som pocit, akoby som stál v preplnenej miestnosti, kričím, ale nikto z tých ľudí nie je schopní čo len sa na mňa pozrieť!
A Annie? Celý týždeň som za ňou chodil ako pes, snažil som sa s ňou nadviazať kontakt, ešte raz sa s ňou porozprávať, ale ona všetku moju snahu šmarila jedným pohybom ruky do koša! Akoby som hovoril do vetra, vždy len prefrčala okolo mňa a neunúvala sa zastaviť. Pokračovala v ceste. Bolo však vidno, že ignorovať ma, je aj pre ňu nadľudský výkon!

Annie:
Kričal na ňu! Bezradne tam stála opretá o jeho skrinku a plakala. Snažila sa ho dotknúť, ale zmaril každý jej pokus. Začalo to tým, že sa naňho nalepila a niečo mu pošepkala do ucha, pobozkala ho na krk. Vtedy som zbadala všetku tú zlosť v ňom a potom sa rozpútalo peklo. Stáli tam snáď všetci a pozorovali to. Zachvátil ma pocit ľútosti kvôli blondíne, ale potom som si to vyhnala z hlavy. Veď si to zaslúžila! Potom sa cez nás predrala a utekala. Vedela som kde, pretože sama som tam ešte pred týždňom utekala. Andy na mňa vrhol pohľad, z ktorého sršali blesky, ale v okamihu zmäkol a vyzeral byť zlomený! Bol to pohľad, v ktorom sa zračila otázka:"Ako dlho budeme okolo seba ešte takto kráčať v smútku a agónií?"