Friends with Benefits? (Andy Biersack)

S každým hriechom chcem byť stále svätý...

Večer:
Postával na našej verande a fajčil jednu cigaretu za druhou. Vedela som to vďaka malému, červenému svetielku, čo sa vznášalo v tme. Zatiahla som závesy, nechcela som vedieť o jeho existencií. Tsss, vraj-"neodídem, kým sa neporozprávame!" Tak príjemné čakanie celý zbytok tvojho života! Mama sa pýtala, čo sa stalo/prečo sa nerozprávame. Nemala som chuť odpovedať, veď čo by som jej povedalala?-Mami, spávala som so svojím najlepším kamarátom, ale on ma "podviedol" ? To asi nie!
Bola som nervózna, klopal na naše dvere, drkotal zubami a nervózne podupkával nohou-to všetko som počula, kým som stála za vchodovými dverami. Počula som tlmené nadávky a sťažnosti tipu:"Prosím, vídi von! Je mi strašná zima!" "Keď umrzneš aspoň nebudeš môcť robiť veci, ktoré sú-zakázané!" povedala som vždy a posledné slovo som zdôraznila.

22:00
"Mám toho dosť!" ozvala sa mama a ja som na ňu prekvapene pozrela. Jej reakcia prišla ako blesk z neba, tak náhla a presná! Ďalej som však nevzrušene z jej výbuchu chrúmala čipsy a pozerala seriál-Ako som spoznal vašu matku! "Ten chlapec tam chudák celé hodiny mrzne a vyvoláva na teba a ty si ešte zvýšiš hlasitosť na telke, aby si ho prehlušila! Nie si trochu krutá?" "Mami..." chcela som namietať, ale prerušila ma:"Nie! Nechcem počuť ani slovo! Obleč si bundu a nevracaj sa pokiaľ si to nevysvetlíte. Neviem, čo urobil,ale každý si zaslúži druhú šancu!" "Aké dojemné..."zakrútila som očami, ale to som nemala robiť. Mama vzala ovládač a vypla telku "hej! Ja som to pozerala! Neuvidím ako sa dá Barney dokopy s Robin!" protestovala som "ty sa dáš teraz pekne dokopy s Andym! Mazaj!" doslova ma surovo vysotila na studenú rohožku pred dverami ako psa na ten mráz ešte skôr, než som si stihla obliecť bundu! Andy sa uškrnul, ešte stále tu postával. Ten mal ale výdrž! "Máš 10 sekúnd na to, aby si mi povedal čo chceš, aj keď je jasné, že môj postoj to nezmení! 10...9...8..." začala som odpočítavať. "Takto sa nemôžem sústrediť!" povedal, ale neprestávala som s odpočítavaním "nemienim ti to uľahčiť,"odvrkla som. Keď vypršal čas otočila som sa na odchod, ale on si ma otočil späť. "Je mi to ľúto, bola to hlúposť! Ale nechápem, prečo ťa to tak trápi!" povedal rýchlo "Tak ty nechápeš?" osopila som na naňho. "Nie, netuším! Náš vzťah bol nezáväzný, nevedel som, že mám zakázané spať s niekym iným!" dodal ironicky. "A čo tak tvoje slová, že tvoja posteľ bude patriť vždy iba mne?" "Ale odmietla si ma!" "A tak si musel hneď bežať do náručia nejakej vymletej kravy s IQ rovnakým ako je číslo jej veku!" to už som zvýšila hlas "tiež si si mohla užiť s niekym iným!" "Fajn! Teraz už to viem, neboj, nebudem váhať! Ešte niečo, ty Casanova?" sarkasticky som poznamenala. "Nie..." otočil sa na odchod, ale potom sa otočil späť, "vlastne hej! Bolo to lepšie ako s tebou!" vlepil mi do očí a ja som sa neudržala. Začala som ho päsťami mlátiť do hrude najsilnejšie ako som len mohla. Nebránil sa, nechal ma. Chcela som z neho vymlátiť dušu, alebo skôr toho starého Andyho. Vedela som, že bol niekde v jeho vnútri! Vyhŕkli mi slzy, keď som kričala:"Nenavídím ťa! Tak moc ťa nenávidím! Prečo si mi to urobil? Pošliapal si moju hrdosť, zahodil si všetky tie roky kamarátstva!! Všetko si to zničil!!!" Potom som celá uplakaná vtrhla do domu, vybehla som na poschodie, zamkla som sa v izbe. Tvár som skryla do vankúša, ktorý tlmil moje vzlyky. Potom som sa postavila a schmatla som obrovského plyšového medveďa, ktorý trónil na kresle pri okne. Otvorila som okno a zbadala som Andyho ako s nadávkami odchádza a kope do všetkého, čo sa mu postavilo do cesty  "toto si zober! Nepotrebujem od teba nič! Nechcem nič, čo si mi dal!" hodila som medveďa k jeho nohám a za ním letel zlatý prívesok s polovicou srdca. Tú druhú polovicu mal on a teraz ho mal celé. Dala som mu to svoje skutočné, čo mi bilo v hrudi a on ho zlomil. Už som ho viac nepotrebovala, zlomené mi bolo na nič!

Andy:
Prečo som to povedal? Prečo som povedal väčšinu tých vecí aj keď som vedel, že ich vzápätí oľutujem? Temný hlas Diabla v hlave mi našepkával a ja som konal. Cítil som hanbu, zničenie, výčitky, bolesť a mnoho ďalších nevítaných pocitov. Zničil som aj tú poslednú nádej, ktorú som mal. Vrátila mi polovicu srdca, bolo to ako bodnutie nožom. Ostrý hrot prevŕtaval posledný život vo mne. Nevedel som ako ďalej a ani ako to napraviť! Kde bol teraz Boh? Prečo mi to dovolil urobiť? Ale aj napriek tomu, že nedokázal zabrániť tomu najhoršiemu, ja som chcel byť s každým hriechom stále svätý...