365 Days

1.

"Au! Otec! Ospravedlňujem sa!" Domom sa ozýval krik mladého chlapca, ktorý sa snažil ubrániť pred svojím vlastným otcom. Kopal do mladého Jeongguka, z dôvodu že bol nahnevaný na svojho syna, pretože mu doniesol z obchodu nesprávne chipsy. Bol to pre neho plný dôvod na to, aby použil svoje päste. Jeonggukove telo bolo dobité, pokryté modrinami a škrabancami. Nevládal. Nenávidel svoje telo, nenávidel sa vidieť tak dobitého a zničeného. Prial si mať normálneho otca.

No zatiaľ čo Jeongguk prežíval bolesť po celom jeho tele, muž menom Kim Taehyung práve mieril zbraňou na muža, s ktorým mal nevybavené účty.

"Do pekla! Povedal som ti, že ak mi neprinesieš tie zasrané peniaze, tak ťa zabijem! Načo si sa ma snažil oblbnúť? Som Taehyung! Nie som žiadny hlúpy zasran!" Vykrikoval rozhorčene po mužovi, ktorý sedel na kolenách a prosíkal o odpustenie.

Zatiaľ čo sa Taehyung snažil ukľudniť a rozmýšľať, čo by bolo správne urobiť, Jeongguk sa krútil v bolestiach.

"Otec! Veď ma zabiješ!" Vykríkol z posledných síl, keď prestával vidieť. Zľakol sa. Nechcel umrieť. Nie takto. Jeho otec nepočúval, bol mu ukradnutý, nebol v poriadku, v jeho krvi prúdil alkohol.

Zvonček. Niekto zazvonil. V Jeonggukovi sa prebudila nádej, keď sa jeho otec odpratal k vchodovým dverám, otvoriť dvere. Jeongguk neváhal a postavil sa, aj keď nemotorne no postavil. Nevedel kto stojí za dverami, no vedel že by to nebolo bezpečné. Preto otvoril okno a bez váhania z neho preliezol von. Bývali v malom, takmer rozpadnutom dome takže sa dostať cez okno nebol problém. Keď dopadol nohami na trávu, počul svojho otca. Pozrel sa do okna, kde videl jeho tvár, ktorú tak nenavidel.

"Jeongguk! Zabijem ťa!" Zakričal po ňom keď si všimol svojho syna, ktorý sa snažil zachrániť. Bežal. Nemal tušenia kam, no snažil sa utiecť ďaleko od svojho otca. Jeho dych bol splašený, mal pocit že každú sekundu spadne a omdlie. Jeho nohy boli čoraz ťažšie. Tlačili sa mu slzy do tváre, pretože už si prial zastaviť. Ohliadol sa za seba, keď sa dostal to temnej uličky no v tom sa zastavil, keď do niekoho narazil. Pozrel sa mužovi do tváre, s roztrhnutou perou a napuchnutými červenými očami. V jeho maličkosti sa vytvorila znovu nádej, ktorá ale ihneď zhasla keď si všimol že ten muž mieri zbraňou na ďalšieho muža. V tom okamihu si ani neuvedomil, že práve narazil do Kima Taehyunga.

Taehyung zostal tiež zaskočený. Nevedel, kto je ten chlapec a už vôbec nie, čo tam hľadá. Vyzeral vystrašene, dobito. Taehyung sa zamračil, keď v okamihu kedy chlapcovi venoval plnú pozornosť muž ktorého sa chystal zastreliť vstal a chystal sa utiecť. Taehyung sa otočil k mužovi a stlačil spúšť. Bol mu už ukradnutý, nemal na neho náladu. Jeongguk si zakryl rukami tvár a zakričal. Cítil, že o chvíľu zomrie. Ako započul dopadnút mŕtve telo muža, Jeongguk sa vzdialil od Taehyunga a rozutekal sa preč. Nechcel byť v prítomnosti muža, ktorý práve zabil niekoho. Cítil sa už úplne choro. Taehyung nečakal žiadnu inú reakciu, preto bol pripravený dobehnúť za chlapcom. Bolo to jednoduché, keďže Jeongguk už nemal veľa sily a nebol zrovna najrýchlejší.

Keď Jeongguk započul že Taehyung beží za ním, mal chuť vzdať sa. Motali sa mu nohy, ktoré už ho takmer nedokázali držať. Preto keď sa mu dostal do cesty hlúpy kameň, zakopol a spadol, tvárou k zemi. Vtedy sa mu začalo zahmlievať pred tvárou, no posledné čo videl a počul bol muž, ktorý si pred neho kľakol a povedal : "Stratil si sa, babyboy?"