365 Days

7.

Teraz bol Taehyung ten, ktorý nevedel zaspať. Bol paranoidný, bál sa že Jeongguk vyvádza, preto sa rozhodol že to pôjde skontrolovať. Prehodil cez seba svoj obľúbený čierny saténový župan a prešiel dlhou chodbou až k dverám menšieho. Otvoril pomaly dvere aby ho skontroloval, no keď si všimol ako menší spí, neodolal a pristúpil k nemu. Jeongguk spal ako malá lyžička, aj keď to nevyzeralo úplne pohodlne s tou jednou zviazanou rukou. Taehyung sa k nemu posadil, poriadne si ho prezerajúc. Nemal ešte tú šancu, no teraz ju mal a on to chcel využiť. Prišiel mu naozaj drobný, jeho telo mu prišlo vychudnuté, no musel uznať že na 18ročného chlapca vyzeral naozaj dobre. Mal dlhé mihalnice, pekné pery, dokonca aj jeho nos mu prišiel pekný.

Nevedel čo s ním má urobiť, vedel že by ho dokázal predať za veľkú cenu, no vedel čo by mu tie zvieratá mohli urobiť. Bol plachý, to je vec ktorá by sa im páčila, no on chcel počkať kým sa Jeongguk viac zotaví. A potom sa uvidí, čo vlastne s ním.

Jeongguk začal z ničoho nič kňučať zo spánku, Taehyung si toho všimol. Priložil mu svoju veľkú dlaň k chrbtici a začal mu po nej prechádzať, aby ho tým utíšil.

"Hej, to nič. Ssh" zašepkal Taehyung a Jeongguk trhol celým svojím telom. Jeho dych bol splašený, rýchlo sa posadil do pozoru a keď si uvedomil že je stále v dome Kima Taehyunga, zakňučal.

"Mal si zlý sen?" odvetil Taehyung, keď si všimol že mladšieho telo sa trasie. Mladší prikývol súhlasne hlavou a jeho oči sa naplnili slzami. Tak veľmi nenávidel svoje nočné mory, bolo to pre neho tak otravné a unavujúce.

"Je to v poriadku, Jeongguk. Si pri mne, už nie si pri svojom otcovi."

"Prečo to robíš? Prečo mi dávaš nádej že som pri tebe v bezpečí?" Jeonggukovi sa to nepáčilo, nerozumel prečo mal starší za potrebu klamať.

"Pretože si. Kým som tu ja, tak si v bezpečí"

"Tak ma odpútaj. Ak to myslíš vážne tak dokáž, že sa ťa nemusím báť" bol prekvapený, že o chvíľu už naozaj bol odpútaný.

"Hovoria sa o tebe tak strašné veci, sú vôbec pravda?" mladší naklonil hlavu, ako psík ktorý je zvedavý. Taehyung sa musel zasmiať nad jeho otázkou. Keby len mladší vedel.

"Dobre ty pán policajt, myslím že by si mal spať" Jeongguk sa taktiež pousmial nad Taehyungovými slovami, bolo to prvý krát čo ho videl uvoľnenejšieho.

"Ďakujem, že si ma nezabil" povedal mladší odrazu, no staršieho to zarazilo. Nečakal to.

"Nie je bežné, že na mňa niekto narazí keď držím zbraň. Asi som nechcel mať na krku o obeť viac"

"Aj tak si mal, doslova si predo mnou niekoho zabil!" Zasmial sa, ako keby to bola bežná vec. Mladší mal pravdu, miesto neho zabil radšej muža, ktorý mu dlžal peniaze.

"Dokáž mi, že som dobre urobil." Povedal pred tým, než Taehyung zmizol vo dverách.