8

60 3 0
                                    

Jeongguk vedel, že je už ráno a preto naozaj nechcel vyjsť z postele. Ráno znamenalo, že raňajky sú na stole. Nechcel, aby sa znovu stalo to čo pred tým, preto sa rozhodol zostať v posteli.

Keď započul že niekto ide smerom k jeho izby, zababúšil sa do paplóna a tváril sa že spí. Bol to len sluha, ktorý mal nariadené dať vedieť mladšiemu, že raňajky sú už na stole.

"Dobré ráno, pán Jeongguk. Raňajky sú na stole, mali by ste vstávať. Pán Kim Taehyung nemá rád, keď musí čakať. Preto by som sa na vašom mieste začal chystať" Jeongguk to veľmi dobre počul, no ani sa nepohol. Sluha si vydýchol, keď ani o chvíľu nedostal od mladšieho žiadnu reakciu. Vedel, že bol mladší hore. Pretože vyslovoval slová nahlas, a pred tým sa chlapec len pred zašeptaním otriasal.

Jeongguk sa usmial, keď sluha odišiel z jeho izby. No to nevedel, že ide za Taehyungom, ktorý už čakal za stolom.

"Pán Kim Taehyung, Jeongguk odmieta prísť. No aj cez to by ste si mali raňajky vychutnať, než vychladnú." Preniesol s úsmevom, aj keď bol nervózny. Vedel že Taehyung nemá rád, keď nejdu veci podľa jeho plánov. Taehyung pretočil očami, vstal zo stoličky a rozhodol sa ísť za Jeonggukom.

"Jeongguk, môžeš mi povedať kde si? Nepočul si, že máš ísť na raňajky?" Akonáhle sa Taehyung objavil v jeho izbe, Jeongguk sa prestal robiť na mŕtvolu.

"P-prepáč.. ja len..um.. naozaj som unavený.."
Jeongguk sa začal hrať so svojimi prstami, pretože bol nervózny.

"Môžeš spať aj potom, teraz poď na raňajky" Jeongguk zamrnčal a viac sa zamotal do perín.

"Jeon Jeongguk, chceš aby som to zopakoval?" starší nadvihol obočím, keďže nemal tušenia o čo sa menší snaží.

"Chceš aby som to priniesol sem? do tvojej izby?" Jeongguk k nemu vzhliadol a prikývol súhlasne hlavou. Taehyung bol schopný odniesť jedlo z jedálne do izby menšieho, len aby sa už konečne menší najedol. Spolu so sluhom začali na posteľ podávať raňajky, Taehyung si sadnuc oproti Jeonggukovi.

Jeongguk sa dal do tureckého sedu, tak isto aj Taehyung. Taehyung to chcel urobiť inak ako minule, nechcel mu znovu natlačiť jedlo do hrdla. Všimol si, že má menší problém s jedlom. Preto vedel že tým by tomu absolútne nepomohol.

"Chceš aby som ťa pobozkal za každé jedno zrnko ryže, ktoré zješ?"

365 Days Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang